Divoký, neotesaný útok z doby kamennej – ZOROASTER na plnohodnotnom debute plnia prísľub z bezmenného EP, ktoré napriek ťažko odškriepiteľnej nepôvodnosti zaznamenalo neočakávaný úspech. „Dog Magic“ je stále underground, ale ZOROASTER sú dnes jeho premiantmi, kapelou, ktorá dokázala resuscitovať ducha kultových, i keď vo svojej notoricky neúspešných a nedocenených spolkov, akým bol napríklad SAINT VITUS.
Atlantské trio sa prezentuje valivými doommetalovými riffami, ktoré hlavne v samotnom úvode „The Book“ a v na žánrové pomery neuveriteľne hitovej „Brazen Bull“ doslova drvia. Až druhý pohľad odhalí, že ku zvuku prispeli exotickejšie nástroje ako moog, theremin, hoboj či lesný roh – natoľko silné je „kamenné“ stonerdoommetalové jadro tejto „psej mágie“.
ZOROASTER („sformovaní na sklonku roku 2003 z potreby hlasného zvuku a nízkych frekvencií“) na to idú v podstate podobne, ako španielski mnísi z ORTHODOX. Vyznávajú princíp zdanlivej žánrovej čistoty, ktorá zrazu ustupuje k nečakaným presahom (hypnotický záver „The Book“ plný rozličných zvukov, prelínajúcimi sa s klasickými riffami, má ďaleko od primitívnosti, rovnako ako záverečná trojminútovka predposlednej „Algebra Of Need“) a podčiarkuje talent tejto skupiny. S takto okatým a priznaným retroštýlom sa nedá uspieť bez pridanej hodnoty. ZOROASTER navyše za sebou nemajú žiaden silný label, i keď distribúciu stále DIY pôsobiacich dosiek si láskavo vzali na starosť Southern Lord Recordings.
Rovnako ako predošlé EP však aj „Dog Magic“ trpí na stratu dychu. Možno je spomínaná skladba „Brazen Bull“ (opakujem – jedna z najsilnejších, aké som doteraz v rámci tohto žánru počul) tak trochu danajským darom, odpútavajúcim pozornosť od štvorice trackov, nasledujúcich za ňou. Spočiatku „neandertálska“, takmer štrnásťminútová „Tualatin“ upúta koncom ponoreným v hmle opakovaných motívov, vyšperkovaných psychedelickým gitarovým sólom, zavŕšeným kakofóniou dychových nástrojov, ktoré – v omnoho čitateľnejšej podobe – tvoria most k nasledujúcej „Terminally Charged“ (toho času na kapelnom Myspace), trochu príliš uťahanej skladbe vyrastajúcej z bluesového koreňa, zasadeného do sabbathovsky proto-doomovej zeme (i keď ten hrubý vokál by zo seba Ozzy zrejme nedostal). Najväčším balvanom je štvrťhodinu atakujúca „Algebra Of Need“, kolekcia preťažkých, masívne dopadajúcich riffov bez výraznejšej zmeny tempa, ktoré sa ku cvalu „Brazen Bull“ vráti až v úvode záverečného, titulného kusu.
Bolo by naivné čakať od „Dog Magic“ revolúciu – nemyslím si, že by ZOROASTER ašpirovali na viac, než na výborne odvedené remeslo v línii, ktorú načrtol ktosi iný, navyše poriadne dávno. Návraty späť však dnes letia a ak sa (spomínajúc len úrodu roku 2007) THE HIDDEN HAND alebo WITCHCRAFT obracajú ešte ďalej k hardrockovým začiatkom toho, čo dnes voláme metal, a huliči WEEDEATER či ELECTRIC WIZARD sú kdesi medzi, ZOROASTER z prachu zdvíhajú zástavu tej najkovovejšej časti spektra. Americký stoner doom metal, ako má byť. Nečakajte viac, nedostanete menej.