PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dva vitálne živly v názve kapely a albumu a nová kariéra trademarkovej speváčky Anneke van Giersbergen. Nech boli prezentované dôvody jej odchodu od materskej kapely akékoľvek, Annekina nová kariéra hovorí za viac, než sto tlačoviek a oficiálnych vyhlásení. AGUA DE ANNIQUE je najmä o tvorivej slobode a životodarných impulzoch, v neposlednom rade o nových ľuďoch okolo (vrátane Annekinho manžela Roba Snijdersa, kedysi bubeníka CELESTIAL SEASON) a pravdepodobne aj o hrubej čiare za všetkým, z čoho sa THE GATHERING za celé tie roky šplhali. Poslednou radovkou „Home“ sa mohlo zdať, že maturitnú skúšku z nekonvenčného prístupu, v ničom nepoznačenom metalovými koreňmi a zväzujúcimi skladateľskými stereotypmi, majú zloženú. Bohužiaľ to však nepomohlo, Anneke odišla aj tak a o čo jej možno šlo v skutočnosti, vidno až na „Air“. V AGUA DE ANNIQUE objavila hlavná hrdinka skrytý chodníček, vedúci o pár metrov ďalej, než jej predošlá výprava. Vďaka tomu, že sa žánrovo konečne oslobodila, si však zároveň uviazala okolo krku slučku, ktorú debut mierne stiahol.
Dobrá správa je, že takmer každá skladba na albume dokazuje odlišnosť od THE GATHERING, najmä po stránke aranží, čím získava pre všetkých doterajších fanúšikov na značnej hodnote. Tou zlou správou je, že posunom na inú (neznamená lepšiu) scénu získala Anneke novú konkurenciu a prvým albumom sa ešte zatiaľ nestihla dotiahnuť na jej rýchlosť, najmä čo sa týka univerzálnosti a suverenity. Stráviteľnejší gitarový indie rock je zhruba tam, kde boli jeho čelní predstavitelia pár rokov dozadu a čo sa týka jeho súčasného „folkovejšieho“ stavu, k nemu sa AGUA DE ANNIQUE príliš nepribližuje. To môže byť snáď dobrá správa pre všetkých, ktorým sa tá predošlá podoba páčila viac. Z THE GATHERING si Anneke navyše okrem svojho fenomenálneho hlasu priniesla aj jemne prisladenú, láskavú melodiku, ktorá by mohla na jej nové publikum pôsobiť taktiež veľmi príjemne a atraktívne.
Ako úplná novinka pôsobí skladba „Witnesses“. Okrem toho, že ide o rýchlu, nekompromisne našliapnutú vec, Anneke v nej po prvýkrát, čo registrujem jej tvorbu, vyjadruje názor – a teda nie iba popisuje pocity a kreslí obrazy. Na pranier si berie Svedkov Jehovových, navyše s razanciou, ktorá prekvapí ešte viac: „Počujem klopanie na dvere, / ako je možné, / že si len tak sedím v izbe, / čumím na telku, / nemyslím na nič, / nechápem ako môže mať niekto nervy, / prísť si ku mne do dverí / a predávať mi Boží svet. / Zaujímam sa o liek, / ktorý ma posunie v živote, / než si vy ľudia / skončíte s vašim vymieraním Vesmíru. / Zachraňujete svet predo mnou. / Kto tu asi tak potom zostane?“ Naopak začiatok „Sunken Soldiers Ball“ vás po dobrých štyridsiatich minútach „nového“počúvania prekvapí najmä neočakávanou citáciou gatheringovskej „Red Is A Slow Colour".
„Air“ je albumom príjemných, na nič sa nehrajúcich skladieb, čo mu spolu s obrovskou charizmou jeho hlavnej hrdinky dáva opodstatnenie. Znie tak čerstvo, ako svojho času znel „Fix“, Annekin duet s holandskou indie kapelou LAWN. Škodiť mu hádam môže len priveľký počet skladieb, napriek tomu, že po podrobnejšom zoznámení a počiatočnom zmätku si každá vytvorí svoju vlastnú tvár. Otázne je, nakoľko bude doterajším tradičným poslucháčom Anneke van Giersbergen chýbať aranžérska viacvrstvosť THE GATHERING, keďže AGUA DE ANNIQUE sa v tomto smere mnoho vecí zrieka a adoptuje si skôr civilnejšie poučky a šablóny klasickej (pop)rockovej školy.
Máme to za sebou. Anneke dokázala, že čo sa jej týka, odchod od THE GATHERING až tak mrzieť nemusí. Zbytok jej bývalých kolegov nám svoje schopnosti dokáže až o rok. Pokiaľ je AGUA DE ANNIQUE o posune do čo najmäkších a najjemnejších vôd, Hans Rutten a spol. na to snáď zareagujú slobodne a s novou tvorivosťou, posunom zase niekam úplne inam. A ako sa tak obzerám okolo seba, pokiaľ im to všetkým vydrží, netreba zavrhovať ani scenár, podľa ktorého sa zase za pár rokov dajú všetci dokopy. Bolo by to skvelé, ak si vezmete, koľko nových, medzitým naučených veci, by sa v takýchto THE GATHERING mohlo skĺbiť.
Najlepšie skladby:
Witnesses
Day After Yesterday
Trail Of Grief
Lost And Found
AGUA DE ANNIQUE možno chýba veľká dávka suverenity, ktorá by ju posunula dopredu v pelotóne jej novej indierockovej konkurencie, zároveň ju však jej slobodný nádych vybavil úprimnosťou, ktorá mnoho nedostatkov naopak vyvažuje.
7,5 / 10
Anneke van Giersbergen
- spev, klavír
Joris Dirks
- gitara, spev
Jacques de Haard
- basa
Rob Snijders
- bicie
+ hostia
Timothy Conroy
- trúbka
Kristin Fjellseth
- spev (Lost And Found)
Heleen de Witte
- flauta (Asleep)
1. Beautiful One
2. Witnesses
3. Yalin
4. Day After Yesterday
5. My Girl
6. Take Care Of Me
7. Ice Water
8. You Are Nice!
9. Trail Of Grief
10. Come Wander With Me
11. Sunken Soldiers Ball
12. Lost And Found
13. Asleep
In Your Room (2009)
Pure Air (2009)
Air (2007)
Vydáno: 2007
Stopáž: 51:24
mix:
Jon Anders Narum
-bez slovního hodnocení-
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.