Muž s gitarou a ústami plnými ohňa a síry. Takých história pamätá habadej. Tento v nej tiež bude mať svoje miesto a ani sa tomu nemôže brániť. V RAGE AGAINST THE MACHINE a AUDIOSLAVE sa zapísal tak, že jeho sólová tvorba sa nedá prehliadnuť. Tom Morello, poznávacia značka oboch kapiel, si povedal, že to skúsi aj sám a vzal to tak jednoducho ako sa dalo - iba on a gitara. Výsledkom je 50 minút politického protestfolku. Na takýto album som sa samozrejme nemohol pozerať inak, ako so zdvihnutým obočím a mierne sa vtierajúcimi predsudkami.
Aké veľké však bolo prekvapenie, keď som po prvom vypočutí zistil, že ono je to z väčšej časti príjemné, v momentoch, kedy nie sú skladby práve originálne sa aspoň podobajú na niečo fajn a niekedy priblblé texty sa dajú tolerovať ako súčasť folklóru. Morello zbiera kladné body hneď v úvode, najmä titulnou „One Man Revolution“. Podmanivý gitarový námet a naliehavé frázovanie majú skutočne revolučný náboj, ktorý podčiarkuje drsne expresívny spev. Ten je mimochodom prekvapujúco dobre zvládnutý. Prvé, čo ma pri jeho počutí napadlo, bolo meno Everlast a jeho vynikajúci album „Whitey Ford Sings The Blues“. Veľmi príjemná súvislosť... A ďalšia sa vynára pri počúvaní „Let Freedom Ring“. V tejto jemnej balade dostáva okrem akustickej gitary a spevu priestor aj klavír a elektrická gitara. Oba nástroje samotnú skladbu len tu a tam pohladia a vytvárajú príjemne vtieravú atmosféru, podobnú, aká sa nesie napríklad doskou Andreja Šebana „Bezvetrie“. V „The Road I Must Travel“ sa samozvaná revolúcia menom THE NIGHTWATCHMAN vydáva na cestu smerom preč z rozpálených kalifornských ulíc. Do kroku si pri tom vyspevuje pesničku, ktorá je nasiaknutá Slnkom a víziou donekonečna sa hadiacej prašnej cesty. Americký folk ako vyšitý. Tak trochu klišé, ale vykračovať sa pri tom musí dobre. To už nasledujúca pomalá a plačlivá „The Garden Of Gethsemane“ je iná káva. O slovo sa opäť hlási smutná kvílivá gitara, ktorá priamo kontrastuje s drsným Morellovým spevom. Pieseň napriek tomu pôsobí krehkým dojmom a clivú atmosféru, ktorú vytvára, poľahky prenáša na poslucháča. Getsemanská záhrada je jedným z vrcholov albumu. Ak by Morello zo svojho debutu vynechal zopár „vatových“ piesní („Flesh Shapes The Day“, „Union Song“) a zároveň tak skrátil celkovú stopáž, pôsobila by „One Man Revolution“ kompaktnejším dojmom. Takto trochu naráža na prílišnú rozťahanosť a v závere si zahráva s poslucháčovou sústredenosťou.
Tom Morello vzbudzuje kvôli svojim často kontroverzným politickým názorom veľmi rozporuplné reakcie. Jedni by ho najradšej poslali do Severnej Kórey (kolega Thorn), iní by ho zase objímali a bozkávali (Castrovi stúpenci). Tak či tak sa mu musí po hudobnej stránke uznať, že dokázal vytiahnuť z rukáva veľmi príjemnú kolekciu folk-rockových pesničiek. Logicky by sa mu malo dostať priameho porovnania s ďalšími dvomi výraznými osobnosťami rockovej scény, ktoré tento rok vydali svoje sólové dosky – s Chrisom Cornellom, s ktorým ho spája AUDIOSLAVE a so Serjom Tankianom, ktorý s ním rozbehol neziskovú organizáciu Axis Of Justice. Kvalitou sa „One Man Revolution“ našťastie viac približuje k druhému menovanému.