Stačí aj letmo zhliadnuť správy na to, aby človek pochopil, že na epicky znejúcom názve novinky osobitej dvojky ANAAL NATHRAKH, požičanom od samotného Shakespeara (a za ktorý by sa ani BAL-SAGOTH nemuseli hanbiť), bude kus pravdy. Kapele sa v posledných rokoch podarilo priniesť svojim veľmi osobitým prístupom k blackmetalu jednoznačne zapísať do povedomia komunity a zároveň ukázať, že stále sa dá byť originálnym.

Novinka s jasnou pečaťou mizantrópie sa po minuloročnom veľmi podarenom albume „Eschaton“ mohla vydať dvoma cestami. A to buď v podobe šokujúceho experimentu alebo osvedčeným a nutne vylepšeným mixom už počutého. Určite sa nájdu dve rovnako silné skupiny fanúšikov, ktoré by zastupovali oba prístupy, a určite sa nájde skupina, ktorej to bude jedno. „Hell Is Empty“ vychádza rok po „Eschatone“, a to je krátka doba na to, aby kapela mohla opäť prísť s niečím revolučným. 

„Der Hölle Rache Kocht In Meinem Herzen“ s názvom požičaným od Mozarta je predzvesťou precíznej hudobnej popravy v zmysle toho najlepšieho od ANAAL NATHRAKH. Vopred by som mal upozorniť na fakt, že tým, ktorým vadí  melodika typu skladby „Do Not Speak“, počatá na „Domine Non Es Dignus“,  nebude mu súčasná produkcia kapely veľmi po chuti. Je zrejmé, že zvuk a produkcia urobili od „Eschaton“ krôčik vpred. Všetko znie vyváženejšie, plnšie a menej umelo ako predtým. Mizantropická pečať a množstvo ultrarýchlych a brutálnych partov s neartikulovaným vokálom je viac, než inokedy vyvážené chytľavými melodickými motívmi a melodickým spevom. Briti opäť dokonale miešajú bleskové sóla, blackové náklepy s až heavymetalovými postupmi do masakrujúcej grind-deathovej zmesi. Plno špiny v gitarách vo zvuku a v textoch ostro kontrastuje s čistotou jasných liniek. „Shatter The Empyrean“ ukazuje, ako sa kombinuje hevík s opačnou polaritou blackového extrému. Po výkriku „When the Sun is burning brighter“ sa  do predstáv doslova natíska typická heavymetalovú póza, nebyť ďalšieho náklepu so spletencom extrémnych vokálov. Ďalším jedným z najmelodickejších zásekov v tvorbe kapely je „Lama Sabacthani“ s názvom požičaným od nikoho menšieho, než umierajúceho Ježiša. Napriek výraznej melodike, stále v skladbách dostávame poriadnu smrtiaciu injekciu apokalyptického hnusu. Dôkazom je militaristický kúsok „Until The World Stops Turning“, ktorý osobne považujem za jeden z najvýraznejších počinov kapely. Výborné zakomponovanie samplov, doslova našitie rytmiky na ostré „staccato“ guľometnej streľby a značnou porciou melodického deathu s ultrarýchlym náklepom prezentujú pojem moderného post-blacku v tom najzhubnejšom svetle. V „Castigation And Betrayal“ je možné nájsť paralelu na jednu z najbrutálnejších skladieb aké poznám vôbec: „When Humanity Is Cancer“ z alba „Codex Necro“. Aj to je malý dôkaz, že väčšinu z toho, čo som tu zatiaľ opísal sme už minimálne v náznakoch počuli, no napriek tomu sa nedá hovoriť o sklamaní.

„Hell Is Empty...“ je vydarená nahrávka plná zaujímavých postupov a tiesnivej atmosféry, ktorú si žiadny priaznivec ANAAL NATHRAKH nemôže nechať prekĺznuť pomedzi drápy. A do budúcnosti nepochybujem o tom, že sa ešte dočkáme niečoho skutočne šokujúceho. Aj keď si viem predstaviť, že po vypočutí akejkoľvek skladby z novinky by mi mnoho ľudí povedalo, že v živote nič extrémnejšie nepočuli. Tak si vyberte...