Stáva sa už takmer železným pravidlom, že keď jedna alebo druhá slávna kapela z Hamburgu nahrá nový album a vydá sa do sveta, turné sa skôr či neskôr zastaví aj v našich zemepisných šírkach. Tentokrát však koncerty legiend rýchleho melodického metalu dostali punc výnimočnosti. Sen mnohých fanúšikov sa stal skutočnosťou a odvekí rivali, ktorí si v minulosti nevedeli prísť ani na meno, sa pod hlavičkou Hellish Rock Tour spoločne rozbehli do sveta promovať svoje dve novinky „Gambling With The Devil“ a „Land Of The Free Pt. 2“.

Po víkendovej trojnásobnej návšteve Čiech, kde v Zlíne hrali dokonca pred vypredanou halou, sa turné presunulo na východ do Košíc, odkiaľ nabralo západný kurz smer Bratislava. Napriek nie práve najlepšej reklamnej kampani si v chladný stredňajší večer našlo cestu do haly okolo dvetisíc ľudí. Metalová komunita opäť raz potvrdila svoju vzájomnú prepojenosť a dokázala, že na promo stredne veľkých, ale dostatočne známych kapiel stačí aj prevažne internetová reklama.

Koncert otvorili niečo po siedmej domáci bardi CASTAWAY, ktorí chytili šancu hrať pred takým veľkým publikom pevne za pačesy. Predstavili sa vo svojej pôvodnej zostave s Andrejom Kutišom za klávesmi a myslím, že nikto z prítomných nepostrehol, že frontman Mayo nie je zdravotne v poriadku. Aj tento fakt svedčí o ich profesionalite. Ťažko si viem predstaviť inú z bratislavských kapiel, ktorá by sa úlohy otváračov koncertu zhostila lepšie. CASTAWAY sa cítia na pódiu ako doma (až mi niekedy bolo ľúto, že im dali k dispozícii len takú malú časť) a skladby z debutovej dosky „Over The Drowning Water“ si u priaznivcov už definitívne našli svoje miesto. CASTAWAY šľapali ako hodiny a moje počiatočné obavy, či ich epický progress bude to pravé orechové na začiatok koncertu, sa ihneď rozplynuli. Perfektná hráčska úroveň muzikantov, ich zohratosť, už pomaly legendárne duetá Maya s Andrejom a vynikajúca práca frontmana boli pastvou nielen pre uši ale aj pre oči.

Playlist: „The Wanting Seed“, „A Different Place“, „Sanity Embraces“, „This Intergration“, „New Song“, „Letters In The Sand“.

GAMMA RAY to mali po predkapele jednoduché. Už po intre a počas prvej skladby „Gardens Of The Sinner“ im publikum ležalo tak povediac pri nohách. Kai Hansen a spol. sa u nás tešia veľkej popularite a ich chuť hrať naživo sa rokmi len znásobuje. Spomienka na prvý album v podobe odľahčenej „Heaven Can’t Wait“ a návrat do nedávnej minulosti s „New World Order“. Pódium zdobila plachta s motívom najnovšieho albumu, za hradbami schovaný Dan Zimmermann, po oboch stranách mu sekundovali basák Dirk Schlächter a gitarista Henjo Richter, celkom v kúte zastrčený výpomocný klávesák Alessio Gori a v prostriedku kraľoval Kai Hansen. Energická „Fight“ sa preniesla do novinky „Empress“, ktorá naživo vyznela veľmi dobre. „Rebellion In Dreamland“ zborovo odspievala celá hala, škoda len, že GAMMA RAY nám naservírovali len skrátenú verziu. Podobne dopadla i nesmrteľná „Ride The Sky“, bez ktorej by to nebolo ono. Medzitým ešte pripomenutie novej skladby „Into The Storm“ a mohutné prevetrávanie hlasiviek v podobe troch magických slov „Heavy Metal Universe“. Hansenovci sa playlistom pravdepodobne nezavďačili každému, z ich bohatej diskografie je čo vyberať. Napriek tomu vyťahovali jeden svižný hit za druhým a publiku nedali ani na chvíľu vydýchnuť. Záver oficiálnej časti sa niesol v znamení „Somewhere Out In Space“. Čas bol, žiaľ, neúprosný, a tak vyšiel iba jeden prídavok, „Send Me A Sign“.

Finálne úpravy pódia prebiehali v tajnosti za plachtou GAMMA RAY. Až keď svetlá potemneli, publikum mohlo zhliadnuť scénu v plnej kráse. Žiaľ, relatívne malé pódium v PKO jej zabránilo, aby naplno vynikla. Scéna vyzerala ako cover najnovšieho albumu, s tým rozdielom, že zelený panák sa už na pódium nezmestil, a tak sa musel uspokojiť s miestom v zadnej časti haly pri VIP sektore. V porovnaní so Zlínom bola scéna ochudobnená o dve oranžové tekvice, ktoré sa nafúkli v priebehu koncertu po oboch stranách pódia. Sem sa už jednoducho nevošli. Nič to však nezmenilo na skvelom koncerte, ktorého svedkami sa vzápätí stalo celé osadenstvo haly. Po intre „Walls Of Jericho“ Weikathovci vytiahli z rukáva prvý klenot „Halloween“, po ktorom pokračovali s hitom z derisovskej éry „Soul Survivor“, aby sa vzápätí vrátili do keeperovskej minulosti skladbou „March Of Time“, ktorú nikdy nehrávali naživo. Dúfam, že už nikto nezapochybuje, že Andi Deris je spevák na správnom mieste. Spolu s basákom Markusom Grosskopfom, ktorý bol, ako je to uňho dobrým zvykom, ako odtrhnutý z reťaze, priťahovali najviac pozornosti. Zato Michael Weikath opäť pôsobil dojmom, akoby sa koncertu ani nechcel zúčastniť a spokojne si bafkal jednu cigaretu za druhou. Nová skladba „As Long As I Fall“ sa u publika výborne chytila, rovnako ako klasika „Eagle Fly Free“. Po nej prišlo malé ukľudnenie s krásnou baladou „A Tale That Wasn’t Right“, ktorú zborovo odspievala celá hala. Vzápätí sa k slovu dostal Dani Löble, aby predviedol svoje bubenícke umenie. Na chvíľu ho však prerušili traja členovia okrem Weikiho, ktorí si nasadili dlhé biele brady a ako škriatkovské trio odspievali „Smoke On The Water“. Dani sa dostal k slovu ešte raz a potom sa pokračovalo ďalej v znamení novinky „The Bells Of The Seven Hells“. Melodická „If I Could Fly“ rozhýbala v okamihu celú halu. Dve záverečné skladby hlavného setu boli konfrontáciou súčasnosti s minulosťou. Ako druhá epická skladba v poradí dostala priestor „The King For A 1000 Years“ a nakoniec absolútna klasika „Dr. Stein“. Po chvíľkovej pauze sa hudobníci vrátili späť na pódium. Andi oblečený v lesklom červenom saku s cylindrom na hlave akoby chcel naznačiť, čo bude nasledovať. Medley pozostávajúce so zaujímavých vecí. Kúsok „Perfect Gentleman“, „I Can“, „Where The Rain Grows“, „Keeper Of The Seven Keys“ a nakoniec návrat k „Perfect Gentleman“, ktorého hala prijala s nadšenými ováciami. Potom prišiel najviac očakávaný moment koncertu. Na pódium vybehli všetci členovia GAMMA RAY okrem Dana Zimmermanna a spolu s HELLOWEEN si zajamovali v skladbách „Future World“ a „I Want Out“, pričom spevácke party si medzi sebou rozdelili Andi s Kaiom.