Koncom poslednej dekády minulého tisícročia si tvorcovia extrémneho (black)metalu uvedomili, že po temné inšpirácie nie je potrebné chodiť do minulosti, stačí sa pozrieť na obraz súčasnosti a vízie budúcnosti. Takto zapustila svoje výhonky jedna hudobná odnož nezavrhujúca elektroniku, industriálne prvky, medzi ktorej pionierov patria dnes už kultové pojmy ako DHG alebo THORNS. Ďalším sa viac alebo aj menej úspešne podarilo rozvíjať tento odkaz a pracovať s načrtnutými inšpiráciami. Medzi tých, ktorým sa to darí úspešne, patria aj holandskí CONTROL HUMAN DELETE s viacznačne pomenovaným dielom – „Terminal World Perspective“

Prvou vecou, ktorou nahrávka poslucháča ochromí, je rýchlosť. CHD tento pojem svojim poňatím automatických bicích v blackmetale doslova redefinujú. Kadencia automatu sa pohybuje určite v dekádach úderov v každej sekunde. Týmto elementom sa kapela stáva špecifickou a vo veľkej miere sa takéto poňatie bicích podieľa na celkovom zničujúcom zvuku (osobne som nič rýchlejšie ešte v žiadnom žánri nepočul). Aj keď samotná rýchlosť nie je zárukou kvality a pri trackoch atakujúcich v priemere stopáž osem minút sa toho musí diať ďaleko viac. Z kompozícií je stále cítiť odkaz mrazivého blackmetalu, no prevažuje pach spáleného prachu toxických splodín zomierajúceho sveta v lyrickom odkaze na jeho nelichotivú a vzdialenú budúcnosť. Okrem klasických riffov, masívnych, temer neprehľadných sypačiek, ostrých zásekov a krátkych sólových výpadov stavajú skladby na množstve intermezz. Tie sú tvorené množstvom samplov, hovoreným slovom a vydareným mixom ostatného. Nedá sa ale hovoriť o nejakej elektronickej dominancii, skôr o chladne vydarenej a precízne vykalkulovanej symbióze. Niektoré riffy sú tak započaté gitarami, aby boli vzápätí ukončené samplami, čo ešte viac stiera hranice medzi živými nástrojmi a digitálnym zvyškom. Elektronizujúci moment vo veľkej miere dotvára sypajúci automat, ktorý v zlomkoch sekúnd mení dynamiku skladieb, rovnako je pôsobivé jeho kreatívne programovanie aj v pomalších partoch (breaky, perkusie, atď.). V súhrne by bolo možné povedať, že obe zložky sú pekelne dobre vyvážené a jedna bez druhej by tu nemohli fungovať.

Zmeny dynamiky a transformácie nálad nenechávajú ani mikrosekundu prázdneho priestoru. „Terminal World Perspective“ udržiava poslucháča stále v strede svojho rádioaktívneho cyklónu. Skvelé momenty sa dajú hľadať ako v detailoch (ako napr. digitálna prešmyčka riffov v „Global Storm Element“ alebo akustický záver „Operation Genesis Reprise“), tak i v do uší bijúcich častiach, akou je energický elektro úvod „Spectrum Of Divine Nature“. Špecialitou zostávaju dve minimalistické elektronické skladby, jedenásťminútová „Transpherium“ a záverečná „Absolution“ rovnakej stopáže. Obe pôsobia s nápadmi nabitým zvyškom albumu maximálne kontrastne, no napriek tomu mňa osobne nenudia, pretože vhodne dokresľujú celkový depresívny obraz. K tomu treba doplniť vydarenú produkciu, kde sú nástroje pomerne vyvážené s počuteľnými basgitarovými linkami, aj napriek celkovému sonickému tresku. Nemôžem opomenúť ani to, že album je vo svojej podstate riadený konceptom pojednávajúcim prelínaním sa božských zásahov a chladne vražednej povahy človeka od počiatkov histórie až po jej koniec vo veľmi ďalekej budúcnosti (400 tisíc rokov).

Kritizovať by som mohol snáď len uniformitu vokálneho prejavu, ale nebudem, pretože do celého konceptu bezproblémovo zapadá. CONTROL HUMAN DELETE vydávajú po všetkých stránkach dotiahnutý album. Jediným jeho problémom je dátum vydania, pretože keby vyšiel niekedy okolo roku 1998, už dnes je jednoznačným kultom.