ANTHRAX boli na začiatku deväťdesiatych rokov nielen na vrchole svojich tvorivých síl, celkom slušne to mali našliapnuté aj z hľadiska komerčného úspechu. Prvá doska s Johnom Bushom za mikrofónom "Sound Of White Noise" bola pozlátená, no ešte pred vydaním druhej sa znovu raz potvrdila smola, akú mali títo pionieri rap metalu permanentne so svojimi vydavateľstvami. Label Elektra sa zbavil všetkých ľudí, ktorí mali na starosti ANTHRAX, a ako spomína gitarista Scott Ian v booklete reedícií oboch albumov, nová šéfka vydavateľstva sa na adresu našich thrasherov vyjadrila nekompromisne: "S vami by som zmluvu nikdy nepodpísala". Žiadna reklama, žiadna podpora, nulový záujem, jednoducho nič. Práve preto dopadol album "Stomp 442" tak, ako dopadol. V porovnaní s predchodcom výrazný prepadák a tak trochu čierna diera v diskografii kapely. A to aj napriek tomu, že ide v mnohých ohľadoch o zaujímavejšie a kvalitnejšie dielo ako jeho predchodca "Sound Of White Noise". A pre mňa osobne vlastne aj to najlepšie zo všetkého, čo som od týchto pánov počul.
Hudobná tvár ANTHRAX na doske "Sound Of White Noise" je mnohými celkom správne označovaná ako "heavy grunge". Odpoveď prominentných členov veľkej thrashovej štvorky na dianie vo svete rockovej hudby, podporená Davom Jerdenom, ktorý produkoval aj ALICE IN CHAINS. Materiál zvečnený na "Stomp 442" je z tohto pohľadu návratom k metalovejšej tvári, k väčšiemu výskytu typických sekaných riffov, dravosti, nasratosti, energie, najmä však kvalitných skladieb. Poďme si to vyjadriť matematicky. Ak by sme považovali "Only", monštrózny hit zo "Sound Of White Noise" (o ktorom ešte aj James Hetfield kedysi prehlásil, že ide o dokonalý song) za 100-percentný, perfektný ANTHRAX, tak ostatné skladby na tej istej doske dosahujú jeho maximálne tak 60 až 75-percentnú úroveň. V prípade "Stomp 442" tento istý ukazovateľ kvality stúpa až ku 80 či dokonca 95 percentám. Vyššia hranica je tu zastúpená najmä vďaka výborným singlovým záležitostiam "Nothing" a "Fueled", nižšia s výnimkou záverečnej, pomerne rozpačitej balady "Bare" ide na konto všetkých skladieb bez výnimky, na čele s perfektnou otváračkou "Random Acts Of Senseless Violence". Výborný zvuk, na ktorom sa vylámali všetky zuby času, zdravo nahnevaná, inštrumentálne perfektne vybavená kapela (aj keď po prvýkrát bez Dana Spitza, ktorý bol nahradený hosťujúcim sólovým gitaristom Paulom Crookom), desiatka výborne napísaných skladieb, nuž a samozrejme za mikrofónom jeden z najlepších hlasov v dejinách metalovej muziky. Inak ako fantasticky to celé dopadnúť nemohlo. "Stomp 442" je výrazným míľnikom tvrdej rockovej muziky deväťdesiatych rokov. A to nielen preto, že si v dvoch skladbách vystrihol sólo Dimebag Darrell.
Ako všetci isto vieme, hudba má liečivé účinky. Čisto subjektívne vzaté ide v prípade "Stomp 442" o jeden zo zaručených granátov zdravej životnej energie, ktorý stačí odistiť v tú správnu chvíľu. Vždy spoľahlivo zafunguje a zvalcuje pred sebou všetko - presne ako tá perfektná guľa šrotu na obale z dielne Storma Thorgersona (mimochodom, zrejme najlepšom v histórii ANTHRAX).
Aby som nezabudol, vyššie spomínané reedície oboch mnou porovnávaných albumov, ktoré vyšli v roku 2001 (a ktoré sa dali nedávno kúpiť za pár šupov v predajniach s lacnými knihami) obsahujú veľmi zaujímavé bonusy - na "Stomp 442" napríklad cover "Dethroned Emperor" od CELTIC FROST alebo "Watchin´ You" od celou kapelou milovaných KISS.