„Bohové šťastie a riadny nášup“ želajú úsmevným titulom svojho tretieho albumu Južania WEEDEATER miesto obvyklého „Veľa šťastia a zbohom“. Aj internetová encyklopédia Metal Archives je v kolónke „námety textov“ lakonicky stručná. „Marijuana“ je evidentne dostatočne výstižné slovo – mnohé je konieckoncov jasné zo samotného názvu skupiny, pri ktorom len málokomu na um zíde jeho pôvodný význam „ručná kosačka“.

Len ťažko prekvapí, že na necelých štyridsať minút trvajúcom albume, graficky štylizovanom do podoby modlitebnej knižky, nájdete klasický vyhulený americký podladený stoner metal, v extrémoch sa zabárajúci do sludgeového zvukového bahna na jednej strane („For Evan´s Sake“) a do vybrnkávania na rozladené piano („Willow“) či country popevkov („Alone“) na konci druhom. Medzi tým nájdete nemálo hardcorového tlaku (hlavne v speve Dave „Dixie“ Collinsa), reminiscencií povedzme UNSANE, trochu „obyčajného“ priamočiareho umazaného rocku („Wizard Fight“, záver „Weed Monkey“) či cover LYNYRD SKYNYRD („Gimme Back My Bullets“).

WEEDEATER okamžite (a očakávane) upútajú zvukom. V produkcii legendárneho Steve Albiniho (je skvelé, že človek, ktorého podpis nesú dosky NIRVANY či PIXIES má stále chuť na výpomoc undergroundu) vynikne dominantná zboostrovaná basgitara doplňovaná kvílivou, neučesanou gitarou v pozadí, špinavý sound je však dostatočne priestranný a čitateľný. Extrému na aktuálnej doske nemenej „pesničkových“ ELECTRIC WIZARD sa však „trávožravci“ ani zďaleka nepribližujú – dnes, keď o podobné spolky rozhodne nie je núdza, znejú síce remeselne kvalitne, ale relatívne „obyčajne“. Po stránke songwritingu ide opäť len o ľahký nadpriemer; úderných sloganov, akým disponuje titulná skladba, nie je priveľa – napríklad na rozdiel od medzičasom rozpadnutých stajňových kolegov THE HIDDEN HAND, ktorí na ešte omnoho tradičnejšie znejúcej doske „The Resurrection Of Whiskey Foote“ dokázali upútať práve skladateľskou úrovňou skladieb.

V konečnom dôsledku WEEDEATER voľne pripomenú roky starý album „Luftganja“ od domácich SLUT. Je to fajn, ale neviete sa ubrániť dojmu, ako by pri posluchu s čistou hlavou celý jeden rozmer chýbal.