Piano Club môže závidieť Trenčanom minimálne celé Slovensko. Krásny kultúrny stánok, v porovnaní s ktorým vyzerajú nitrianska Stará Pekáreň či bratislavský Randal ako smutné zapuchnuté kobky. Paradoxom je, že do týchto kobiek by prišlo zrejme viac divákov ako tých slabých 250, ktorí boli pod hradom Matúša Čáka v piatok večer zvedaví na kvalitatívne riadne nadupanú zostavu extrémnych metalových zoskupení.

Z dlhého-predlhého večera som z viacerých príčin stihol iba štvoricu hlavných hviezd, cestujúcich po celej Európe pod zástavou Shadows Of The Emissaries´ Curse. Predskakovali im slovenskí HATE MYSELF a SANATORIUM a spolu s nimi Rakúšania DISTORTED IMPALEMENT. Žilinsko-nitrianska úderka predviedla podľa očitých svedkov nadpriemerné vystúpenie, lepšie ako napríklad pred NAPALM DEATH v Nitre. Uvidíme, či im forma vydrží. Mám pocit, že v tomto roku ich ešte tri-štyrikrát budem vidieť.

Rozprávať skutočným znalcom technického brutal death metalu o SICKENING HORROR, je ako nosiť sovy do Atén. Sympatickí mladí Gréci majú na konte vynikajúci debutový album "When Landscapes Bled Backwards", práve jemu bola teda logicky podriadená celá pódiová prezentácia. Hoci z albumu znejú SICKENING HORROR majestátne a zdrvujúco, naživo sa tak trochu strácali. Neviem, či za to mohol slabší zvuk (pán za pultom napríklad počas celého setu nespozoroval, že aj basák Ilias Daras chcel používať mikrofón), alebo menší počet odohraných koncertov, zo SICKENING HORROR však v každom prípade nesršala tá energia a nefalšovaná hudobná zloba ako z troch nasledujúcich formácií. Ich technicky preprepacovaný death metal s dostatočným množstvom pútavých momentov a hákov na pritiahnutie poslucháčskej pozornosti ale rozhodne bavil, aj napriek statickej pódiovej prezentácii.

Tá sa výrazne zmenila s príchodom bláznov z amerického New Orleans. GOATWHORE sú podľa viacerých južanskou odpoveďou na black metal. Pre mňa osobne ide skôr o taký death-blackový FLUSSOR, samozrejme s presnejšie a rýchlejšie hrajúcimi hudobníkmi. Energický frontman Ben Falgoust (mikrofón drží aj u SOILENT GREEN) si razom získal zbesilo hroziace publikum, gitarista Sammy Duet (hrával aj s CROWBAR a ACID BATH) sekal do divákov jeden kvalitný riff za druhým. Najpôsobivejšie z celého ich vystúpenia bolo, ako sa dokázali v každej jednej skladbe preniesť z absolútne bláznivej blackovej sypačky do dokonalého koncertného agro-hojdavého stredného tempa. Kúsky zo stále aktuálneho počinu "A Haunting Curse" na čele s parádnou jazdou "Alchemy Of The Black Sun Cult" naživo fungovali naozaj výborne. GOATWHORE sú jednoducho vynikajúcou koncertnou atrakciou, nie náhodou predskakovali už aj takým legendám ako VENOM či CELTIC FROST. A mali v ponuke najkrajšie tričká zo všetkých aktérov trenčianskeho večera.

Martin Belobrad zo SANATORIUM mi s humorom sebe vlastným pred koncertom rozprával o špeciálnej výbave holanských hviezd MELECHESH. "Spevák má so sebou taký zvláštny koberček. Normálny lietajúci koberec. Keď sa začne vznášať nad pódiom, všetci sa posereme". Nič také sa samozrejme napokon nedialo, ale tú elektrizujúcu charizmu, ktorú zo seba do publika prenáša frontman Ashmedi pri všetkých tých thrash-blackových výletoch do dávnych čias starých Sumerov, tú mu môže malý tučný blonďavý egyptológ Karl Sanders naozaj iba závidieť. MELECHESH sa venovali najmä podpore aktuálneho štúdiového zárezu "Emissaries" a najneskôr od druhej skladby v poradí, neskutočnej hobľovačky "Leper Jerusalem", mali Slovač plne vo svojej moci. Jedinou chybou krásy na ich vystúpení bol fakt, že bolo jednoducho až príliš surové, príliš tvrdé a zbesilé. Nevynikli tie drobné nuansy, vsuvky so zvláštnou atmosférou, čisté refrény, ktoré tak nádherne zdobia ich albumy. Čo už ale narobíte, keď hráte medzi takými mlynskými kameňmi - po GOATWHORE a pred IMMOLATION? Musíte hrať proste tak tvrdo, ako sa len dá.

IMMOLATION svojím koncertom naplnili moje očakávania po samý okraj. To, čo v takej fantastickej podobe ukázali na veľkom festivalovom pódiu minuloročného Brutal Assaultu, dokázali fantastickým spôsobom preniesť do klubového prostredia. Po jednej-dvoch skladbách sa im nádherne vyčistil zvuk, až do konca vystúpenia bol neskutočne silný a hutný, ako stvorený pre jednu z najlepších deathmetalových kapiel všetkých čias. Robert Vigna, tradične sekajúci svojou gitarou na všetky strany, flegmatický a akoby z povinnosti hrajúci Bill Taylor, spoľahlivo sypajúci bicmen Steve Shalaty a najmä neuveriteľne charizmatický, diabolský Ross Dolan s dynamitom v hrdle - to sú IMMOLATION v plnej paráde. V Trenčíne im to hralo naozaj výnimočne. Playlist opreli najmä o novinku "Shadows In The Light" - okrem titulnej skladby samozrejme nechýbali výborné "Passion Kill" či "Hate´s Plague", potešila rúbanica "Lying With Demons". Najvzrušujúcejšie však boli výlety do minulosti, najmä moment plynulého prechodu od "Burn With Jesus" z dosky "Here In After" do otváračky "Once Ordained" z druhého z troch za sebou idúcich najlepších albumov IMMOLATION - "Failures For Gods". Z vrcholu ich tvorby, dosky "Close To A World Below" sa do nás nemilosrdne zarezala vražda menom "Higher Coward". Pre absolútnych maniakov zo starej školy stihli páni z New Yorku pridať "Immolation" z debutu "Dawn Of Possession". Čo k tomu dodať? Ako to celé zhrnúť? Snáď jedným slovom - spokojnosť. A radosť z ďalších podobných koncertov. Napríklad toho júnového v Martine. CRYPTOPSY a DECREPIT BIRTH ako hlavné hviezdy. Kto tam nebude, nevie, čo je dobrá extrémna muzika.