Holandskí náladoví technici si doteraz napriek veľkej konkurencii a žánrovým nástrahám držali vzostupnú krivku kvality, predchádzajúci album „Drawing Circles“ patril vo svojom roku určite medzi najlepšie metalové počiny. Rok 2008 ponúka ešte väčšiu koncentráciu podobne ladených noviniek. TEXTURES sa navyše rozhodli ísť do priameho súboja so svojimi „profesormi“ MESHUGGAH, od ktorých si požičiavajú minimálne nesymetrický podklad a základné frázovacie návyky, pochopiteľne aby ich následne nadstavili znesiteľným, kultivujúcim a atmosféricky rôznorodejším podkrovím siahajúcim až niekam k prog-metalovým vodám. Suma sumárum, TEXTURES vojnu nevyhrali... Aspoň zopár bitiek však jednoznačne áno. Krajinu síce zaliala organická obzénna masa, no stále z nej trčí zopár kopcov s holandskou vlajkou.

TEXTURES sa ani tretím albumom nepodarilo prelomiť tenučkú škrupinu sterility, ktorá ešte stále bráni v oslobodzujúcom ponorení sa do ich hudby. Aj v najvrúcnejších mäkkých miestach pôsobia mierne odťažito a chladne, najmä kvôli používaniu niektorých dnes už mierne prevarených ingrediencií a v neposlednom rade takmer neprítomnosti zásadných nazadokposádzajúcich momentov (okrem jedného). Tým sú stále atraktívnejší skôr pre technické typy s obľubou v inštrumentalite a čo najväčšej technickej náročnosti. Tí emotívnejší si občas pochutia na bezprostrednom a strhujúcom nápade, no takmer ničom dlhšom a konštantnejšom (okrem jedného). Sklame takisto použitie niekoľkých zúfalo neaktuálnych syntetických zvukov, na ktoré je poslucháč zvyknutý skôr u béčkových kapiel, ktoré vo svojej fascinácii elektronikou zaspali niekde uprostred 90. rokov (v tom jednom samozrejme nič také nie je).

Pozitívom albumu je fakt, že oproti predošlým počinom TEXTURES prináša dostatok nového a nepočutého a keďže sa Holanďanom už trochu skôr podarilo vytvoriť si v preplnenom rybníku vlastný špecifický zvuk a okamžite rozpoznateľný ksicht, „Silhouettes“ má dokonalý predpoklad byť dobrou a v žiadnom prípade nie zbytočnou doskou. Hoci sú naozaj zruční, nikdy nebudú najlepší hudobníci ani skladatelia na svete. A napriek tomu obstoja a svojou typickou charizmou dokážu baviť. Nehovoriac o tom jednom, skladbe „Laments Of An Icarus“, ktorá je podobne ako „Stream Of Consciousness“ z prechádzajúceho albumu vrcholom čnejúcim vysoko nad všetko ostatné (a oproti „Stream Of Consciousness“ dokonca ešte ďaleko vyšším). TEXTURES v týchto štyroch minútach dávajú spoľahlivo zabudnúť na všetko ostatné a kvalitatívne valcujú na celej čiare. Asi je priveľa chcieť celý album plný takýchto skvostov, no presne v takýchto chvíľach TEXTURES ukazujú, že ich zaradenie medzi druhoradé kapely, ktoré pravdepodobne (aspoň teraz ešte) nebudú headlinovať veľkým stageom na mamutích metalových festivaloch, nemusí byť až také spravodlivé. Neviem ako Ikarus, no vosk v červeno-bielo-modrých krídlach drží pevne a lamentovať nad níčím skutočne netreba.

Napriek riedkemu výskytu esencie, ktorá robí z albumov nezabudnuteľné, „Silhouettes“ má slušný potenciál obstáť aspoň v top dvadsiatke za tento rok. Dobrých desať miest za obZenom, no oveľa vyššie na to, aby sa z TEXTURES stalo konečne široko rešpektované meno svetovej metalovej scény. Palec hore smerom k insiderom, ruky hore a vrúcne odporučenie všetkým ostatným.