Ak sú ANAAL NATHRAKH zúrivou mrazivou víchricou, vejúcou zdanlivo odnikadiaľ nikam, MISTRESS je hmatateľne konkrétny potetovaný zabijak, ktorý vás – nič nechápajúceho – drží pod krkom v tmavej birminghamskej uličke a do tváre vám pľuje prúd slov napáchnutý lacným pivom.

História kedysi hlavného projektu Davea Hunta (o.i. BENEDICTION) a Micka Kenneyho sa tento rok uzavrela – spomenutí dvaja chlapíci sa rozhodli naplno venovať ANAAL NATHRAKH, ktorých renomé ostatné roky stúpa prudko nahor. A ak sa títo blackmetalisti na svojich nahrávkach vydávali smerom postupného poľudšťovania nehorázneho nášupu z „The Codex Necro“, MISTRESS, birminghamskí páni všetkého, čo je zlé, stáli až do konca pevne na značke absolútne nekompromisného, zlostne agresívneho metalu.

V svetle muziky, ktorú na „The Glory Bitches Of Doghead“ MISTRESS produkujú, možno prekvapí, že titulná skladba je poctou knihe „A uzřela oslice anděla“ od Nicka Cavea a hneď nasledujúca „Godless Drunken Wreck“ si inšpiráciu našla v diele Arthura Rimbauda. Kdesi som čítal, že texty MISTRESS sú síce šokujúco otvorene vulgárne, no v podstate intelektuálne: priamočiara a jasná „Just Kill Yourself“ s ironickými veršami o samovražde je dobrým príkladom. „Tak sa zabi/Netvár sa, že to má zmysel/Proste sa zabi/Pusti sa do toho poriadne/Je to tak ľahké/Mysli na pozornosť, ktorej sa tvojim ostatkom dostane/Ľudia si ťa všimnú, až keď bude po tebe.“

Po hudobnej stránke sú MISTRESS produktom čelnej zrážky špinavosti sludge (záver poslednej skladby „31.6.7 Drown It“ je skvelou ukážkou gradujúceho zvukového hnusu), hardcorovej neúprosnosti a grindového tempa. Len občas niektorý z načernalých riffov prezradí, že aj gitarista počúvajúci na meno Misery je súčasťou živej zostavy ANAAL NATHRAKH. I keď – už reedícia albumu „II: The Chronovisor“ bola doplnená coververziou klasického kusu z repertoáru DARKTHRONE. Bez ohľadu na štýlové škatuľky však MISTRESS v prvom rade posúvajú nejednu definíciu tvrdosti ešte o kus ďalej. Aktuálne nahrávky NAPALM DEATH pôsobia oproti tejto birminghamskej pätici ako by Barneyovcom ktosi zatiahol ručnú brzdu.

Fotografia, zdobiaca obal „The Glory Bitches Of Doghead“ odkazuje na eponymný debut zoskupenia. Za tých šesť rokov, ktoré obe nahrávky delia, sa v tom, čo MISTRESS poskytujú, zmenilo pramálo. Soľ priamo do rany, dýka zdola pod rebro, hlava o ošarpaný tehlový múr, kopanec do rozkroku, baseballovou palicou prerazený nos. V precíznom prevedení pre tých, čo hľadajú krásu v bolesti a špine. Pomníkom kapele ostane skladba, ktorá pod príznačným názvom „Mistress“ sumarizuje estetiku hnusu tak, ako si ju títo blázni prisvojili:

Mistress, ukáž sa, ty hnusná zničená šľapka
Možno si len lacná kurva
Ale aj tak ťa chcem