Milujem HATEBREED, zbožňujem CROWBAR, riadne si vychutnávam to, čo na svojom debute stvára kapela vedená hlavnými postavami týchto formácií a vy si budete tiež, ak ste podobne zaláskovaní. Myslím, že ako stručná a výstižná recenzia by stačila aj táto úvodná veta, lenže to by som pre budovu, v ktorej sídli Metalopolis nezarobil ani na vodu do sprchy prehnane čistotného kolegu Mildu, takže na to poďme trochu obšírnejšie.

Pred zhruba tromi rokmi po európskej šnúre HATEBRED a CROWBAR, na ktorej sa speváci týchto výnimočných hudobných telies spriatelili, padol návrh na vytvorenie bočného projektu. Keďže takých návrhov prichádzajú v hudobnej branži dnes a denne desiatky, ak nie stovky, páni to celé dohnali do extrému tým, že o celom pláne povedali anglickým médiám. Od toho momentu už nebolo cesty späť - CROWBREED či HATEBAR sa zakorenili v mysliach nedočkavých fanúšikov a páni muzikanti, ak nechceli mať na svedomí sludgecoreovú "Chinese Democracy", museli nájsť voľné okienka vo svojich natrieskaných kalendároch a dať sa do roboty. Výsledkom ich snaženia je regulérna kapela KINGDOM OF SORROW, rovnomenný debutový album a aktuálne americké turné.

KINGDOM OF SORROW až prekvapujúco v ničom neprekvapujú tých z nás, čo máme pomerne dobre napočúvanú tvorbu oboch hlavných ťahúňov formácie. Tradičný rev Jameyho Jastu (občas kombinovaný so zaujímavou snahou o spev) do klasicky pomalých, bahenných riffov CROWBAR a naopak zlomený, smutný vokál Kirka Windsteina do hatebreedovských (hm... alebo slayerovských?) gitarových zásekov, striedanie sludge-doomových postupov s hácečkovými aranžmánmi a dynamikou skladieb - to všetko síce pôsobí pre uši fajnšmekrov pomerne očakávane a rutinérsky, no na druhej strane rovnako tak impozantne a pôsobivo. Kvalitne odvedená práca v tomto prípade nemusí ohurovať originalitou. KINGDOM OF SORROW naplnili naše očakávania až po samotný okraj, treba však povedať, že to povestné "niečo naviac" akosi absentuje. Škoda, že synergický efekt nefunguje vo všetkých skladbách tak dobre, ako v najlepšom songu na celom albume - "Screaming Into The Sky" (tomuto hovorím priama zrážka CROWBAR a HATEBREED!), vynikajúcej "Piece It All Back Together", smutno-krásnej rezačke v parádnom strednom tempe "Grieve A Lifetime" či nádherne valivej "Buried In Black", ktoré sú skvelým príkladom interesantnej hudobnej škatuľky "sludgecore". V podaktorých zárezoch príliš krátkeho albumu žiaľ zostalo len pri slovíčku "core".

Zostáva preto dúfať, že sa páni v budúcnosti viacej nájdu práve v takýchto v silných skladbách a menej energie vybijú v kompozíciách takmer zameniteľných s aktuálnou tvorbou HATEBREED ("Led Into Demise", "Free The Fallen", "Lead The Ghosts Astray"). Kráľovstvu, v ktorom vládne večná bolesť a utrpenie jednoducho viacej pristane pomalšie, menej dynamické tempo bez výrazných hécéčkovo-boxerských cvičení. Nehovoriac o textoch, v ktorých sa obaja páni presne držali svojich obľúbených tém - životných bojov, prehier a strát, nekonečného žiaľu a smútku. KINGDOM OF SORROW v žiadnom prípade nesklamali, nebyť pár kúskov, ktoré sa hodia iba do mošpitu, mohlo byť konečné hodnotenie oveľa priaznivejšie.