„Chceš bejt kreativní – a najednou se ti rozsvítí/Chceš bejt kreativní – a z toho slova je ti na blití“ – začiatok tretieho albumu zvukových majstrov OTK akoby naznačoval, že kapela vedená Ondřejom Ježkom rezignovala na pojem „kreativita“ ako taký. Samozrejme ide len o ironicky zdvihnutý prst (ktorý? – to už si dosaďte sami). Práve iróniou a svojským humorom je „Okolo“ nasiaknuté skrz-naskrz, a ja chtiac-nechtiac vykladám karty na stôl hneď v úvode: neviem si predstaviť, čo ďalšie by mala priniesť nahrávka, ktorá by túto dosku pripravila o titul domáceho albumu roku.
Ťažko pripisovať hudbe spolku, ktorý je stále zakorenený v hardcorovej scéne, prívlastky ako „hravý“ a „svieži“ – na druhej strane formálne žánrové pravidlá sa v stajni Silver Rocket už dávno (našťastie) nectia. Duch DIY je v za pár dní nahratej nahrávke stále badateľný: „Na rozpočtu nezáleží: nesmíš se vesmíru bát“.
Vesmír OTK sa oproti už päť rokov starej platni „Sona a kuva“ zmenšil o zvukové experimenty – ubudol scratching, na „Okolo“ je zvuk opäť len dokonale spôsobným sluhom, ktorý vie, kde je jeho miesto. Devíza mimoriadne kompaktnej, komornej a prevažne akustickej nahrávky je v jej vyrovnanosti. Ani po desiatkach posluchov (v dnešnej dobe je podobný počet snáď až luxusom!) som nenašiel slabé miesta. Z prúdu piesní od úvodnej „Kreativity“ až po zasnený záver „Svět jako vědomí a nic“ síce vystupujú rozhopsané hity – no ani lyžiarska hymna „Lavina“ (s famóznym veršom „Někde v hloubi svýho mozku slyšíš: voskuj, voskuj!“) či dravé „Kořeny“ („cejtíš kořeny, jak ti prorůstaj hlavou“) neutláčajú ostatné kusy do úzadia. Naopak: vrcholom albumu je rozvláčna, jemná, až folková skladba „Něco, co nejde odmítnout“, ktorá v sebe skrýva konskú dávku dusivej melanchólie, pre OTK až netypickej...
Skratkovité texty tvoria určitú paralelu medzi predošlými dvoma dlhohrajúcimi počinmi OTK a novinkou. Objavuje sa opäť nejednoznačne ironický motív vlasti a varndrovania, spracovaný v „turistickej“ „Krajine“ (s citáciou českej hymny) a v titulnej skladbe: „I kdybys obešel celej svět/I kdybys prstů měl jenom šest/I palec pořád jde zatnout v pěst, domů víst/Nemusí cesta zpět“. Na „Okolo“ sa OTK nevzdali žiadneho zo svojich charakteristických atribútov – vrátane Ježkovho civilného polospevu – no zreteľne sa posunuli smerom, ktorý ich hudbe svedčí.
Počul som mnoho albumov, ktoré Ondřej Ježek zvučil a ktoré vyšli z jeho „brautiganovského“ štúdia Jámor (žeby práve tým smerom ukazovali verše uvedené na samom začiatku tohto článku?). V priamom porovnaní ešte viac vynikne, že ani skvelý zvuk nespraví z priemerného albumu výborný. V „Okolo“ je – okrem toho fantastického zvuku – tak veľká porcia hudobného srdca, že iné hodnotenie než absolútne by bolo neospravedlniteľným alibizmom.
A všechny vaše starosti a neštěstí
Odnesu do lesů, hůůů
Zahrabu je v jehličí, kde bude hlídat černej had, co syčí jako papiňák
Jako papiňák
(„Krajina“)