Vyškovskí rockeri (alebo metalisti?) len nedávno vydali svoj desiaty radový album a tak ako vždy doteraz, aj teraz sme sa dočkali zmien. Pre DARK GAMBALLE sú hudobné premeny základom existencie a po dvoch predchádzajúcich albumoch, ktoré môžeme smelo označiť ako vrcholy ich doterajšej existencie, je aj táto momentálna obmena smerujúca k jednoduchšej produkcii, podporenej väčším množstvom elektroniky viac ako logická.

DARK GAMBALLE si vážim hlavne kvôli tomu, že idú svojou cestou bez ohľadu na dôsledky svojho konania, veď práve kvôli nemetalovým vplyvom už nad nimi zlomilo palicu množstvo „pravých“ metalových fanúšikov. Možno po tomto albume pribudnú ďalší, no ak aj áno, absolútne to nebude mať žiadnu výpovednú hodnotu týkajúcu sa kvality, alebo nekvality ich muziky. Nemetalové vplyvy hrajú tentoraz v hudbe zoskupenia väčšiu úlohu ako v minulosti, no aj napriek tomu celý album znie dostatočne rockovo a kompaktne. Dokonca aj najväčší úlet, posledný song „Pilulka“ zapadá do albumu s gráciou. Ako som už vyššie spomenul, na „Perpetuum Gamballe“ Moraváci pribrzdili, čo sa týka zložitosti a pridali plyn u samplov a klávesových partov. Tieto transformácie by som mohol s pokojným svedomím označiť za prínosné, nebyť určitej stagnácie po stránke nápaditosti a prekvapivosti. Viem, že po toľkých albumoch je už možno problém prísť s niečím ohromujúcim, no aj napriek tomu som bol v tomto ohľade plný očakávania. DARK GAMBALLE aj napriek podliezaniu vlastnej latky dokázali vyskočiť o dosť vyššie, ako hociktorá česká (alebo slovenská) konkurencia. A hoci sa moje predpoklady nenaplnili, nie som absolútne sklamaný, „Perpetuum Gamballe“ si ma získalo svojou bezprostrednosťou a vyžarovaním pozitívnej energie. Radosť zo života z albumu sála aj napriek viac-menej depresívnym textom, ktoré sa však nie všetky vydarili („Výprask“, „Maestro Kvér“ a sčasti aj „Dobré ovce“). Našťastie tých lepších je na albume väčšina, mňa osobne najviac oslovili „Psí víno“, „Astronauti“ a „Večer pod kometou“. Zvukomalebnosť textov, rôzne alegórie a paraboly v nich ukryté dokáže s až neuveriteľnou silou podať frontman 10, jeho prejav zreje ako víno. Ak je možné za niečo DARK GAMBALLE naozaj pochváliť, tak je to práve za speváka, naozaj mu patrí za výkon poklona. Desiatka aj slabším textom dokáže dať dušu, pričom tie ostatné v jeho podaní doslova ožívajú a žijú ďalej svojím vlastným životom v hlavách poslucháčov. A aby som nezabudol aj na ďalšiu vec, ktorá si zaslúži pochvalu bez výtok, tou je perfektná zvuková a produkčná práca. Štúdio Šopa a producent Standa Valášek sú už nejaký ten rok nerozlučnými spojencami skupiny, čo sa prejavuje stúpajúcou kvalitou nahrávok skupiny. Našťastie skupina a ani producent neupadli do stereotypu, stále hľadajú (a aj nachádzajú) nové postupy, takže ich posledné nahrávky je možné smelo označiť za to najkvalitnejšie, čo na domácej scéne vzniklo.

Takže, čo povedať na záver? Vysoko nadpriemerná domáca skupina vydala v porovnaní s minulosťou o niečo slabšiu nahrávku, ktorá aj napriek tomu stojí (nielen) za vypočutie.