Daniel Jordán a Peter Kertvel tvoria moderátorskú dvojicu relácie Rockplanet na rádiu Hornet, no začiatky ich spolupráce siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, do dnes už neexistujúceho rádia Flash. V tomto rozhovore sa dozviete niečo o ich minulosti, ale aj o ich súčasnej práci na poli šírenia tvrdého rocku v slovenskom éteri.

Prvýkrát vás bolo možné začuť v éteri už pekne dávno, priblížte nám tieto svoje začiatky. Ako ste sa dostali k samotnému moderovaniu a kedy?

Peter Kertvel: Tomu všetkému predchádzal samozrejme konkurz, cez ktorý som sa do rádia dostal na pozíciu redaktora. Vtedy bola totiž taká idea, že v rádiu budú okrem technikov a moderátorov aj redaktori, ktorí budú jednotlivé relácie pripravovať. Nejako sa to ale pomiešalo a jedného krásneho večera som sa ocitol za mikrofónom ako moderátor hudobnej špeciálky, ktorá sa venovala jazzu, blues a neskôr country music. V tom čase som začal evidovať aj občana Jordána, ktorý prevzal po nejakom týpkovi rockové relácie a začal mrviť štvrtkové Rockparty. Mňa to samozrejme zaujímalo, ale bližšie som sa tomu nevenoval - mal som svojej roboty dosť, keďže popri tom všetkom som sedel aj na stoličke vysielacieho technika. Teraz trochu samochválne zasmrdím (smiech). Po dlhej debate s vtedajším programovým riaditeľom ma tento vyzval, aby som teda "niečo" vymyslel, vtedy sa v mojej hlave narodila Rockparáda. Najprv ma s ňou celé rádio poslalo do čerta, ale neskôr sa to podarilo presadiť. Automaticky to viedlo k spojeniu s Rockparty a zrodeniu dvojice Jordán a Kertvel, ktorá funguje dodnes.

Daniel Jordán: V decembri 1993 zahájilo svoje vysielanie prešovské rádio FLASH,  ja som bol oslovený vo februári 1994 jedným z mojich známych, ktorý už v tomto rádiu pracoval. Pred vtedajšou riaditeľkou totiž nadhodil, že práve ja budem dobrou náhradou za človeka, čo robil rockovú reláciu do spomínaného februára. Pravdu povediac som toho občana nepoznal a ani nikdy v živote do dnešného dňa nevidel. Na žiadnom konkurze som nikdy nebol, išlo sa jednoducho „naslepo“, ale hádam to až taký kapitálny „prúser“ nebol. Takto vlastne odštartovala Rockparty – štvrtková dvojhodinovka venovaná tvrdšej muzike. S Peťom sme sa pár krát „zdrcli“ v rádiu, ale zväčša išlo len o náhodu.

Poznali ste sa predtým?

Daniel Jordán: Predtým som Peťa Kertvela nikdy nevidel – odvtedy sa na jeho ksicht pozerám pravidelne (smiech).

Peter Kertvel: Dana som evidoval ako človeka z brandže - robil diskotéky a Divadlá hudby. Osobne som ho spoznal až v rádiu a odvtedy sme neustále spolu. Keď vezmeš do úvahy, že po pätnástich rokoch sa bežne rozpadne hocaké manželstvo, tak musíš uznať, že mám nervy z ocele (smiech).

Kde ste čerpali inšpiráciu? Počúvali ste reláciu Petra Hanzlíka, ktorá dlhú dobu napĺňala vtedajší československý celoštátny éter?

Daniel Jordán: Neviem ako Peter, ale ja som vyrastal na klasických vinyloch a sem-tam na chuťovkách, ktoré svojho času servírovalo Petöfi rádio. Svojim spôsobom to asi aj bolo dobre. Našli sme si sami vlastný „ksicht“ a dodnes ho bez zábran používame (smiech).

Peter Kertvel: No, tak ja som ešte stará štruktúra, čiže aj ja som hobľoval klasické vinylky, po ktoré som chodil do Maďarska. Ale chvála bohu za Poptarisznyu na Petöfi radio a za „Posloucháte větrník“ na rádiu Devín. Ale, pravdupovediac, nebolo po kom sa opičiť, takže do éteru kvákame, ako nám zobák narástol. A možno že je to tak aj dobre.

A dnes? Monitorujete aj konkurenčnú reláciu Headbanger_FM na Rádiu_FM, prípadne iné rockové rádia napríklad z Čiech?

Daniel Jordán: Nemonitorujeme, za tie roky sme si vyprofilovali vlastnú „vizáž“ a externé vplyvy by nás mohli emocionálne traumatizovať (smiech).

Keď si spomenul že „do éteru kvákame, ako nám zobák narástol“ nedá mi nespýtať sa na váš nezameniteľný štýl moderovania, ktorý pozostáva zo skoro čistej improvizácie. Pripravujete sa nejako na vysielanie?

Daniel Jordán: Príprava relácie pochopiteľne byť musí a nie je to žiadna sranda, zvlášť keď chodíte niekam do zamestnania a máte aj kopec ďalších iných povinností. Čo sa ale našich pokecov týka, už dlhé roky nič nepripravujeme, nenacvičujeme. Koniec-koncov je to aj poznať pri samotnom vysielaní. Raz nám tie naše „držky“ idú lepšie, inokedy zase horšie.

V dobách Flash rádia nebol rock a metal v rádiách bežný, spomínate si na nejakú vtedajšiu konkurenciu? Pokiaľ si spomínam, okrem lokálnych rockovo-metalových relácii v rádiu Nitra, Kiks a Flash nemal metal v éteri miesto. Prečo myslíte, že to tak bolo?

Daniel Jordán: Žiaľ, ani dnes nie je rock a metal v rádiách bežný, skôr výnimočný. V Nitre fungoval Raymond Kaňa, ale iba dovtedy, kým sa u jeho zamestnávateľa nevyskytli zmeny, ktoré bohužiaľ pochovali jeho aktivity v tomto smere. S Kiksom to bolo podobné. Skvele to spočiatku rozbehol Oto „Chris“ Novák, neskôr pokračovala Libuša Říhová, no potom prišli noví programoví „géniovia“, ktorí totálne vyradili rockovú muziku z vysielania Kiksu. Vo Flashku to bolo podobné. S každým novým riaditeľom, až na jednu-dve svetlé výnimky, sme boli ako moderátori a autori rockových relácií prví na odstrel. Každopádne – na rock a metal sa stále aj dnes mnohí pozerajú so značnou dávkou odporu a tzv. špecializované relácie v rádiách určené pre istý konkrétny okruh poslucháčov prakticky vyhynuli ako mamuty. Skrátka – asi to nebolo a nie je „in“. Poslucháč tak nemá šancu dostať sa k inej než komerčnej a často úbohej hudobnej produkcii, pokiaľ ju, pravda, sám aktívne nevyhľadáva.

Peter Kertvel: Bohužiaľ, odkedy sa rock odsťahoval z rôznych rebríčkov a rôznych Top 100, je v pozícii akéhosi outsidera, či čo. Pre mňa je nepochopiteľné, ako sa to mohlo stať. A tak sa k tomu stavalo aj v rádiách. Kým boli vo vedení nadšenci, tak to fungovalo. Okamžite potom ale prišiel nejaký pako, ktorý dal rock zmiesť zo stola a nakázal "strúhať kaleráby" – viď celé roky deväťdesiate. Chválabohu, tí ľudia sú už dávno v prepadlisku dejín, ale večná škoda Chrisa v rádiu Kiks, Raymonda v Nitre. Svojím spôsobom bolo raritou, že vo Flashku sme prežili až do konca. Pravda, aj u nás si chcel každý nový riaditeľ schladiť žáhu rovno na nás, ale poslucháči boli úžasní – počas každej „búrky“ zasypali rádio korešpondenciou za uchovanie relácie, tak nás napokon nechali na pokoji. Doslova a do písmena. Za posledných zhruba 6 rokov sme z rádia nevideli ani korunu, všetko sme si financovali sami.

Vaše pôsobenie v rádiu Flash sa skončilo potom, ako vedenie rádia zabudlo v zákonnom termíne požiadať o predĺženie licencie. Ako ste vnímali v tej dobe tento stav? Pokiaľ si dobre spomínam, už hodnú chvíľu pred koncom ste koketovali s myšlienkou realizovať sa v inom rádiu s väčším pokrytím.

Daniel Jordán: Pravdupovediac, bolo nám to už celé na smiech. Bola to agónia jedného média a s ním aj náš blížiaci sa koniec, po takmer dvanástich rokoch činnosti v ňom. Flash síce nemal zlé pokrytie, no išlo nám skôr o možnosť preniesť reláciu niekam inam, kde by bol o ňu záujem. Záujem ale nebol, lebo s tým čo sme hrali, sme neboli „in“, aj keď sme dostali zo dve veľmi slušné ponuky na moderovanie iných relácií. Budem úprimný: čítať bulvárne kydy a púšťať do toho nejakú Rihannu, či ako sa volá, alebo jej podobnú sme ozaj nechceli.

Peter Kertvel: Vieš, keď s Danom sme takí lojálni barani. V čase, keď deväťdesiat percent ľudí z Flashka už moderovalo v iných celoplošných rádiách alebo v televízii, my sme čakali na obnovenie frekvencie – aj keď to bolo na smiech. Predstav si, že vlastníš autobus, ktorý Ti prináša obživu, a Ty jednoducho „zabudneš“ na STK (smiech). Áno, chceli sme vypadnúť už skôr, ale keď som si predstavil, že by som mal niekomu tlačiť do hlavy, že kto sa s kým vyspal, alebo že tej a tej celebrite praskli silikónové prsia a následne to zaklincovať nejakou "perlou" hudobného nezmyslu. Proste na dávenie. A tak sa stalo, že prišiel jeden štvrtok, a s ním nielen posledná Rockparty, ale aj posledná vysielacia hodina Flashka. Bolo to príznačné. Bol som pri úplne prvej relácii a spolu sme odvysielali tú poslednú. Stvrdli sme tam na celých dvanásť rokov, ale čert to ber!

Nakoniec ste dostali v minulom roku možnosť moderovať reláciu Rock Planet v lokálnom rádiu Hornet. Kto vás oslovil, rádio, či časopis?

Peter Kertvel: Najprv to bol časopis, ktorý nás oslovil s ponukou písať články a recenzie. A potom to prerástlo do moderovania relácie Rockplanet v rádiu Hornet.

V rádiu Flash ste fungovali na nezávislej platforme, keď ste si v podstate robili čo chceli, teraz ste viac-menej viazaní témami, ktoré vám predloží Rock Planet. Ako by ste vy sami porovnali vaše vtedajšie a súčasné pôsobenie?

Peter Kertvel: Nedá sa povedať, že by sme pracovali pod nejakými direktívami, či tlakom. Spolupráca či už s rádiom, alebo časopisom je úplne na korektnej úrovni. Je to také – aj ovca celá, aj vlk je sýty. Myslíme si, že vládne všeobecná spokojnosť.

Daniel Jordán: Rock Planet nám ruky nezväzuje. Konieckoncov Rockparáda rádia Hornet je kompletne iba v našej réžii. V druhej hodine sa snažíme jednak o propagáciu samotného časopisu a článkov v ňom a jednak o prezentáciu interpretov, o ktorých tento časopis aktuálne píše. Na tom nevidíme nič zlé, nehovoriac o tom, že žiadne výslovné direktívy zo strany jeho redakcie nedostávame a náš vzťah považujeme za korektný.

Peter Kertvel: A porovnanie s Flash? Tam záujem o nás bol zhrnutý do jednej vety každého nového riaditeľa – „chlapci, tak toto teda nie“ a potom to mali úplne na háku, čo stvárame. Malo to možno pachuť absolútnej slobody, ale bez absolútnej podpory, napriek tomu, že sme tam riadne dvíhali počúvanosť. A Hornet? Tam je tá sloboda, ale s podporou.

Môj osobný názor je ten, že rádia by okrem osvedčených skupín a hitov mali prinášať aj niečo nové a šíriť osvetu, no zdá sa, že poslucháči sú ochotní ostať hore do polnoci len preto, aby z rádia počuli to isté, čo majú doma na cédečkach. Ako to vidíte vy?

Daniel Jordán: Ťažká otázka (smiech). Asi by na ňu mali odpovedať samotní poslucháči. My sa snažíme hrať aj kapely menej známe alebo úplne neznáme a je na ľuďoch, ako to prijmú. Je pravdou, že niektoré známe spolky to majú u niektorých našich poslucháčov ľahšie ako tie neznáme, ale čo narobíš, relácia má iba dve hodiny, takže dať väčší priestor tomu alebo tomu je ťažké Aj tu možno hovoriť, aj keď trochu nadnesene, o pôsobení istého komerčného faktora. V každom prípade sa treba tešiť, že rock a metal si našiel svoje miesto aj v éteri ďalšieho rádia.

Peter Kertvel: Snažíme sa hrať skoro všetko, čo nám príde pod ruku, ale máš pravdu, v dnešných časoch, keď si na nete nájdeš čo chceš, je ťažké vytiahnuť niečo absolútne neznáme. Ale na strane druhej, v ucelenej dvojhodinovke to dostaneš ako na tácke. A možno aj pocit súťaženia – ktorá kapela ako dopadne. Neviem, ale niečo tu fungovať musí, keď ľudia počúvajú, píšu, hodnotia. Je to také kvasenie, a spolu s Danom sme vďační rádiu Hornet a časopisu Rockplanet, že sme jeho súčasťou.

Tí, ktorí vás počúvajú, vedia čo v rádiu hráte, ale čo počúvate doma? Ktoré skupiny sú vaše obľúbené, počúvate skôr tvrdšie veci, či sa viac orientujete na rock?

Daniel Jordán: Raz sa z našich domovov či skôr áut ozýva neľudský growling, inokedy melodický hevík, niekedy aj Mozart či Vivaldi. Podľa chuti a nálady. Každopádne death metal pri otvorených oknách na križovatke vyvoláva často údiv, až zdesenie okolostojacich. Tak im treba! (Smiech)

Máte nejaký tip na nejakú novú skupinu, ktorá vás v poslednej dobe oslovila?

Daniel Jordán: Mohli by sme Ti dať zoznam vecí, ktoré nás v poslednom čase oslovili, ale to zrejme potencionálnych čitateľov tohto článku zaujímať príliš nebude. Taktiež Ti môžeme dodať zoznam hudobných úbožiakov, ktorí sa dennodenne hrajú po kadejakých rádiách a tlačia sa do hláv nešťastníkom, ktorí to potom s nadšením žerú. Ale o tom sme sa už bavili.

Hudbe sa venujete aj inak ako v rádiu? Viete hrať na nejaký hudobný nástroj?

Daniel Jordán: Ja som svojho času odchodil sedem rokov hudobky, a tým to haslo. Kolega je však stále veľmi aktívny muzikant. Momentálne hrá na bicie s METALINDOU a ako zvukár pôsobí v prešovskom divadle Jonáša Záborského.

Ďakujem pekne za vaše odpovede.

Fotografie: Ivin, Kamil Rechtorík a www.metalinda.sk