Gitarista, skladateľ, vydavateľ, organizátor, spisovateľ, bloger, atď. Je vôbec v bývalom Československu nejaký metalista, ktorý by nepoznal tohto workoholika? Pavel `Hirax` Baričák je členom troch skupín, majiteľom dvoch vydavateľstiev a v poslednej dobe sa dal aj na dráhu spisovateľa. O týchto, ale aj o ďalších témach sa dočítate v tomto rozhovore.

LUNATIC GODS

Čo máte u LUNATIC GODS nového?

Jednoznačne posledný album „Ante Portas“. No a také menšie turné k nemu. Zahrali sme necelých desať koncertov. Okrem moravského mesta Valašské Meziříči to boli všetko slovenské zastávky.

Keď ste v roku 1994 zakladali BESTIALIT, predchodcu LUNATIC GODS, predpokladal si, že vydržíte tak dlho na hudobnej scéne?

Hehe, ťažká otázka. Môžem osobne hovoriť za seba. Keď som založil LUNATIC GODS či EDITOR, nikdy som nemyslel na koniec. Skutočne. Vízia je hrať, skladať, tvoriť...

Váš debut „Inhuman And Insensible“, ktorý vyšiel v roku 1996, vydali Taliani Polyphemus Records, mnoho sa o tom kedysi popísalo, ako to vlastne vtedy s tým vydaním bolo?

To vybavil Mortis, náš bývalý spevák. Rozposlal asi desať promáčov a ozvali sa taliani, že majú záujem o vydanie. No a to sa potom uskutočnilo. Kazetovú verziu priviedol na svet Metal Age a po rokoch, keď bol album vypredaný, som ho vydal ešte raz ja. Doplnil som tam ako bonus dve nikdy nevydané piesne a nanovo ho zmastroval.

Prešli ste cez ruky viacerým vydavateľom (Metal Age, Polyphemus, Epidemie), aby ste nakoniec zakotvili u tvojho vlastného vydavateľstva (Hrom records). Je lepšie, keď si všetko okolo albumu ustriehneš sám, alebo to bolo jednoduchšie predtým?

Má to svoje výhody aj nevýhody. Síce vieš, čo sa s albumom robí a za všetky chyby aj úspechy si nadávaš, či ďakuješ sám sebe. Nevýhodou ale je, že nespravíš pre album ani o vlások viacej, ako ti dovoľuje sila vydavateľstva. No a Hrom records je skutočne malý undergroundový labelík, takže napríklad o nejakých veľkých distribučných sieťach môžeme akurát tak iba snívať.

Ako si spokojný s vaším posledným albumom? Nové prvky vo vašej produkcii boli prijaté dosť kontroverzne.

Ja osobne som s týmto albumov spokojný dosť. Jednoznačne najlepšie aranžmány, zvuk a, podľa odozvy, aj slovenské texty zarezonovali kladne. Kapely to zvyknú písať o novom albume vždy, ale ja som aj po roku od nahrávania moc potešený, keď sa mi dostane do ucha.

Dostali ste Aurela v kategórii hard ‘n’ heavy, punk, ako toto ocenenie vnímaš ty?

Nejako nás to míňalo. Ja som bol odcestovaný, ostatku sa tam cestovať nechcelo, cenu išiel prebrať náš kamarát žijúci v Bratislave. Venoval ju Horárovi. Krajšie gesto ho ani nemohlo v tej žiare reflektorov a smotánky napadnúť.

Chystáte už nový materiál?

Nie. Ešte zahráme pár festivalov a až na jeseň sa pustíme do skladania nového materiálu. Oddychujeme (smiech).

EDITOR

EDITOR ste založili niekedy tesne pred nežnou revolúciou a za tie roky sa jeho zostava aj produkcia dočkala mnohých zmien. Jediné čo sa nezmenilo, je tvoja a Doctorova (Milan Jakubík) príslušnosť ku kapele.

Veru tak, pravdu hovoríš...

Čo vás viedlo týmto pozvoľným zmenám?

Zmeny v zostave prišli so zmenou rozmýšľania jednotlivých hráčov, ktorým sa posunuli priority – rodina, deti, zamestnanie, kariéra boli vyššie ako chodiť do skúšobne a tvoriť muziku. Zmeny v hudobnej produkcii prišli so zmenou doby na uhasenie potreby hrať niečo iné, niečo, čo sme ešte nerobili.

Texty EDITORU sa zaoberajú spoločensko-politickými témami, kto je ich autorom a prečo práve táto téma?

Píše ich spevák Doctor. Cíti to tak, tak to z neho tak aj padá. Mne sa jeho texty páčia. Netvrdím že do bodky všetky, ale drvivé percento áno.

Svoj politický postoj ste neraz prejavili a jedným z príkladov je aj song „Stop KDH“, prečo taký radikálny prístup práve k tejto strane?

Cirkev by sa nemala starať do politiky. Boh, viera a náboženstvo by predsa nemali byť o peniazoch, moci a ovládaní ľudí. Žiaľ, je to všetko naopak... preto tento song, ktorý sa teší aj po rokoch veľkej obľube. S „Červenou čiapočkou“ sú to dve najznámejšie skladby od Editor.

Dnes je KDH v opozícii, si spokojný s terajšou politickou garnitúrou?

Nestarám sa o politiku. Je to všetko kal a humus, sú krajšie veci na svete. Radšej pôjdem do lesa, ako sa rozčuľovať nad správami.

METAL AGE

S Metal Age si kedy prvýkrát prišiel do styku?

Možno nenapíšem presný rok, ale ak dobre počítam, v roku 1994.

Neskôr si, pokiaľ dobre viem, aj pracoval v radoch tohto vydavateľstva, nie?

Áno, tri roky sme ja, Mortis a nebohý Horár ťahali Metal Age. Boli to najťažšie roky vydavateľstva. Menila sa doba. Dovtedy ľudia kupovali všetko, čo nieslo etiketu „metal”. Potom sa to zmenilo. Predaj nežných kapiel sa zastavil, bola to totálna kríza. Som šťastný, že som mohol popri týchto dvoch ľuďoch robiť pre Metal Age. Veľa som sa naučil a nehovorím o tom, koľko srandy sme zažili.

No nakoniec si od nich odišiel, prečo?

Dúfam, že sa nenahneváš, keď ti neodpoviem. Ak by dostal šancu na odpoveď aj Mortis, veľmi rád. Nechcem, aby tu bola prezentovaná len moja časť pravdy. Ale všetko zlé bolo pochované. S Mortisom teraz vychádzame a myslím si, že z toho dočasného rozchodu sme si do života zobrali obaja svoje osobné ponaučenie.

Takže dnes by ste už konali inak?

Určite áno. Stačí jeden deň ľudského vývinu - nieto sedem rokov - a človek bude konať ináč. Alebo lepšie povedané ja dúfam, že určite áno, teda nie tak prchko.

Neskôr Metal Age začal stagnovať, stalo sa tak, pokiaľ dobre viem, niekedy potom, ako ochorel Horár?

Horár ochorel až pár rokov na to. Keď som odišiel ja, tak Mortis to naopak celkom slušne rozdúchal. Ako som už ale písal, metalu vtedy na Slovensku moc neprialo.

Horár (Jaroslav Vavro)

O Jarovi sa toho už popísalo mnoho, no aj tak skús niečo málo o tom, čo jeho predchádzajúca prítomnosť a súčasna neprítomnosť zanechala v tvojom živote.

Veľkú odozvu. Nestretol som od jeho smrti (a ani počas) ešte tak zmiereného, dobrého a chápavého človeka, ako Jarka. On sa s tým narodil, nemusel sa opravovať. Ešte pár krát sa tu narodí a bude to ďalší Ježiš.

Nedávno si organizoval koncert na jeho počesť, ako akcia dopadla? Stane sa z nej tradícia?

Dopadla dobre. Na občianské združenie „Rakovina“ sa poslalo nejakých necelých šesť tisíc korún. Je to omrvinka, ale niekedy stačí pomyselná kvapka. A dúfam, že z toho bude tradícia. Na budúci rok sa ale chceme rozhýbať skôr, tak aby ten koncert prebehol vo februári, teda v mesiaci, kedy Horár odišiel.

Hirax records a Hrom records

Čo bolo impulzom k založeniu Hirax Records a Hrom Records?

Snaha založiť labely, ktorá by ťahali EDITOR a LUNATIC GODS a popritom pomáhali slovenskej scéne. Či už punk/HC alebo metalovej.

Ako sa ti momentálne darí? Dá sa z tohoto biznisu normálne vyžiť?

Dá, ale energia tomu vynaložená je neuveriteľná. Niekedy mám sto chutí s tým praštiť. A nemám príjem len z tejto činnosti. Našťastie.

Aké novinky momentálne chystáš k vydaniu?

Nové CD od PAGAN SPIRIT. Je takisto naspievané po slovensky a je to oproti debutu poriadna „šleha“. Ako keby si počul slovenský MASTER´S HAMMER. V lete to snáď bude vonku.

Na čo dávaš väčší dôraz, na vydávanie cédečiek kamarátom, na kvalitu, alebo na to, čo sa dobre predáva?

Každé vydanie má svoje špecifikum, ale peniaze sú až na nejakom treťom mieste, teda ak sa tu dá vlastne o „priamom“ predaji bez menenia aj hovoriť. Napríklad spomínaný Metal Age jeden čas chrlil veľa albumov, ale polovičku z nich by som ja osobne nevydal.

Hirax spisovateľom.

Nedávno ti vyšla aj tlačenej forme kniha, ktorú si už predtým uverejnil na internete. Čože si sa dal na dráhu spisovateľa? Je to tvoja prvotina?

Áno, bol to debut. Vieš, ja nad vecami moc nerozmýšľam. Čo musí ísť zo mňa von, to uskutočním. A bez toho aby som sa pýtal, ako to dopadne s odozvou od ľudí. Moje vnútro sa musí realizovať a ja som ten posledný, ktorý by mu niečo zakazoval.

Vrhol si sa aj na dráhu blogera, myslíš si, že v tej obrovskej záplave rôznych blogov má toto tvoje snaženie zmysel?

Všetko má svoj zmysel, aj pohyb motýlich krídel.

Samotné písanie berieš ako relax, alebo ako potrebu?

Ako relax. Strašne ma to napĺňa. Keď píšem, nemusím ani spať.

Spolu s knihou sa ako príloha distribuuje CD skupiny NOTHING s názvom „Prvoprameň“. O čo vlastne ide?

Išlo o projekt martinských muzikantov, ktorých som okolo seba zlúčil, aby som mohol realizovať nápady, ktoré sa nedali dať do LUNATIC GODS, či EDITORU. Je to taký rock s emotívnymi textami. Vylisovalo sa 500 kusov a snáď sa niekedy roztratia medzi ľudí.

Domáca scéna teraz a kedysi.

Keď si porovnáš československú metalovú scénu z deväťdesiatých rokov a súčasnú, nepripadá ti, že tie dnešné akosi stratili dych a rezignovali? Akoby sa ani nesnažili presadiť aj za hranicami a stračí im ohrádka domáceho undergroundu?

Trošku sa to stabilizovalo. Sny o dobytí sveta sa už rozplynuli väčšine slovenských či českých kapiel. Ale niektoré české kapely to nevzdávajú. Uvidíme, či sa niekomu podarí dosiahnuť to, čo dokázal KRABATHOR.

Myslíš si, že niektoré zo súčasných českých a slovenských kapiel sú na takej úrovni, že majú šancu presadiť sa na svetovej scéne?

Hudobne určite. Chýba im však profesionálny prístup, silné vydavateľstvo, dobrý management a nekončiace jazero trpezlivosti. Tieto slová samozrejme platia aj na LUNATIC GODS. Sme už proste starí, dozretí, leniví psi.

Čo podľa teba chýba na Slovensku, aby sa naše kapely viac presadili?

Okrem hore vymenovaných vecí ešte pomyselné šťastie. To nesmie chýbať. Niekto si ťa musí všimnúť a potiahnuť. Ale platí, že kto klope, tomu otvoria.

Slovenské rádiá.

V novembri 2003 zavreli rádio Rebeca, kde si sedem rokov pracoval ako technický riaditeľ, nemal si možnosť sa s tvojimi znalosťami uchytiť v inom rádiu, alebo v televízií? Čo ťa na tejto práci bavilo a čo naopak nie?

Ako končila Rebeca, mal som už otvorenú živnosť na vydavateľstvo a distribúciu. Všetci v rádiu plakali, že prichádzajú o robotu a peniaze, ja som sa tešil, že konečne sa budem môcť venovať mojej firmičke naplno. Nie, už som nehľadal ďalšiu prácu v médiách. Volali ma ešte do Bystrice, kam bola Rebeca predaná, ale už to nebolo na takej profesionálnej úrovni, ako to bežalo v Martine za čias pána riaditeľa Baču. To je ďalší človek, od ktorého som sa naučil mnoho.

Aký je tvoj názor na slovenský éter?

Meškáme za Čechmi nejaké tri roky, to znamená, že sa nachádzame v rozpuku kopírovania rádia Expres, teda pár dookola opakujúcich sa interpretov a málo hovoreného slova. Žiadne okrajové hudobné štýly nemajú šancu dostať sa do hlavného vysielania. Toto bolo aj v Čechách, ale teraz je tam návrat regionálnych rádií aj štýlovo odlišných, teda aj rockových, country, atď. Ešte to tých pár rokov vydržíme a situácia sa zlepší aj na Slovensku. To je môj odhad. Súčasne rádiá sa nedajú počúvať. Pár silných rádií umelo vytvorí hit, ostatné malé a stredné rádia sú donútené ich potom hrať. Do vysielania sa zo slovenských kapiel nedostanú béčkové popové kapely, nieto ešte alternatíva, rock, metal či iné okrajové žánre.

Myslíš si, že je ešte možné, aby sa veci zmenili k lepšiemu?

Vždy je ten predpoklad a ja som človek pozitívny. Verím v zmeny k lepšiemu. Vo všetkom.

Skôr, ako náš rozhovor ukončíme, ešte posledná otázka. Ako si vlastne prišiel k svojej prezývke?

HIRAX je jedna stará americká core kapela. Keď sme boli mladí, vymýšľali sme si prezývky podľa kapiel a mne to prischlo. Tá kapela ešte funguje, píšem si občas s černošským spevákom Katonom. Dosť ho serie, že moje meno prešťalo to ich, teda v Československu určite (smiech).