Pojem „extrém“ redefinovaný. Francúzi MONARCH! si nelámu hlavu s imidžom – alebo práve naopak, kreslená grafika v štýle „Hello Kitty“ je tým, čo ich najviac odlišuje od zamračene pochmúrnych doommetalových spolkov. A je tu ešte jeden faktor: neodolateľný rev krehkej Emilie Bresson.

Ak ste už o MONARCH! počuli, bolo to pravdepodovne kvôli jednému z vyššie spomenutých dôvodov. Pritom kapela samotná nerobí nič pre to, aby sa vopchala do popredia. „Do it yourself“ prístup, obmedzená snaha o sebapropagáciu a nadhľad patria k skupine rovnako, ako jej hudba.

Na dvojdisku „Dead Men Tell No Tales“ nájdete kompiláciu troch radových albumov MONARCH!. Eponymný debut reprezentuje skladba, ktorá pomenovala nosič samotný, jeho nasledovníci „Speak Of The Sea“ a „Die Tonight“ sa na výber dostali kompletní (a znovunahratí). Konieckoncov na každom disku sú maximálne tri skladby – žiadna z kompozícií nepodlieza desaťminútovú značku a štyri z piatich sa prehupnú cez osemnásť minút.

Po hudobnej stránke sa MONARCH! prezentujú plazivým doommetalom, stále dosť konkrétnym na to, aby úplne nevypadol zo žánrovej škatuľky (veď aj fotka pri tomto odstavci je vcelku konkrétnym odkazom na obal prvotiny BLACK SABBATH). KHANATE poslúžia ako dobré prirovnanie – i keď krehká Emily je nerovným súperom pre šialené škreky Alana Dubina a miesto dusivého pocitu sa pri počúvaní MONARCH! dostaví skôr uvoľnenie. Bolo by však škoda považovať týchto Európanov za povrchných nasledovníkov zaoceánskych trendov; jeden z dôvodov, prečo sa do „Dead Men Tell No Tales“ oplatí ponoriť, je textová zložka, ktorá ďaleko presahuje rámec žánrového priemeru. Zlúčenie radových albumov do jedného balíka nie je samoúčelné: námornícka tématika plná samoty a rešpektu zo sily mora prelieza všetkými skladbami – od „statementu“ vyjadreného v „We Are The Musicmakers“ cez šepkanú, hypnotizujúcu „Speak Of The Devil, Speak Of The Sea“ až po záverečnú labutiu pieseň „Swan Song“. Jednak nie je úplne bežné, že slová v takto extrémnej hudbe spieva žena zo svojho pohľadu – druhak je skôr raritou, keď texty navyše dávajú zmysel a dokážu (aj napriek hrubému a surovému prednesu) evokovať konkrétne (po)city: „Nechal si ma tu samú, mňa, tvoju budúcu nevestu, opustil si ma pre more, pre tú kurvu...“

I keď MONARCH! nemajú ambície a schopnosti stať sa lídrami novej vlny, majú v sebe toľko osobitosti a charizma, že je rovnako ťažké odsunúť ich nabok ako jeden z mnohých klonov dnes moderného (drone- či sludge-) doom metalu. „Dead Men Tell No Tales“ je navyše kompletným a uceleným zhrnutím tvorby kvarteta z Bayonne. Vrele odporúčam.