Neviem či označiť za šťastie skutočnosť, že som mal možnosť vidieť aj prvú skupinu večera, ktorá mala začať hrať o pol šiestej. V čase môjho príchodu o dve hodiny neskôr sa stále ešte len zvučilo a kým sa naozaj začalo, mohol som skonštatovať okrem toho, že uvidím všetko aj skutočnosť, že na akciu prišlo slušné množstvo ľudí. Ale vráťme sa späť k zmaľovaným angličanom EASTERN FRONT, ktorí už asi naveky budú pre mňa etalónom mizirnej kvality a diletantizmu. (Začul som dokonca hlášku „Veď oni su horší ako GORGOROTH a to už je čo povedať, takéto umenie...“) Skupinu nepoznám, takže neviem, akú úroveň dosahujú ich nahrávky, v každom prípade môžem povedať, že ich prešovská prezentácia nedosahovala žiadnu. Skoro celý koncert odohratý v jednom tempe s dookola opakovanými motívmi a absolútne bez nápadu. Toto všetko by sa dalo ako-tak prežiť, no kapela, ktorá dokáže vyletieť z rytmu v pomalej pasáži, neobsahujúcej žiadnu obtiažnú rytmiku - tá si nezaslúži žiadnu milosť. Občasné pokusy o rýchlejšie tempo mali za následok zmiznutie bicích, pán bubeník akosi v tej „rýchlosti“ strácal dymaniku a o presnosti radšej nehovoriac (kopáky ako na schodoch vysypané zemiaky potvrdia). Ešteže boli EASTERN FRONT aspoň zmaľovaní... No aby som nebol celkom nespravodlivý, musím tiež podotknúť, že značnej časti publika sa ich show páčila a EASTERN FRONT zožali veľké ovácie.

Nasledujúci APOSTASY boli po EASTERN FRONT ako náplasť na dušu. Výborný, mierne technickejší a melodický death-black. V porovnaní so svojími predchodcami doslova oplývali hráčskými schopnosťami, zmenami rytmov, melódiami, nápadmi a výborným zvukom. Prosto neporovnateľná úroveň. Zároveň s ich príchodom na pódium zo mňa opadol strach, či nebudem ľutovať, že som vôbec chodil. Pätica muzikantov si svojích „päť minút slávy“ na pódiu užívala a okrem svojich hráčskych schopnosti sa prezentovali aj neúnavnou energiou a údernosťou. Žiaľ, neboli na pódiu veľmi dlho, keďže sa začalo neskoro, neúprosný čas nedovolil viac.

Po výbornom vystúpení APOSTASY som dúfal, že ma podobne zabavia aj Taliani GRAVEWORM, žiaľ, musím skonštatovať – nepodarilo sa. Chlapci a jedna dáma mali o niečo horší zvuk ako ich predchodcovia na pódiu, no hlavným negatívom ich vystúpenia bola skôr jednotvárnosť, ktorá s postupujúcim časom čím ďalej tým viac ubíjala. Z tohto stavu ma vytrhli len na chvíľku, keď siahli po cudzej tvorbe. Ich úprava „Fear Of The Dark“ od IRON MAIDEN prebrala nielen mňa, ale aj publikum, ktoré si tento song spolu s GRAVEWORM aj zaspievalo (alebo zarevalo?).

Ako headliner celého tour vyšli na pódium Švédi LORD BELIAL, hudobne síce nič objavné a ani zložité, no ich produkcia nepostrádala niekoľko dôležitých ingrediencií, ktoré z nich robia veľmi dobrú koncertnú kapelu. V prvom rade, ich deathmetalový rock‘n‘roll s blackovými prímesami nepostrádal živelnosť a veľkú dávku energie. V rade druhom mali výborný hutný zvuk, ktorého základy je možné hľadať v používani sedemstrunových gitár a v neposlednom rade bola očividná ľahkosť s akou prezentovali svoje umenie. Nefalšovaná radosť z hrania a baviaceho sa publika, ktoré už bolo o niečo redšie, vzhľadom k pokročilému času.

Ako zhodnotiť celý koncert? Nebyť Švédov APOSTASY išlo by o koncert jednej hlboko podpriemernej skupiny a dvoch mierne nadpriemerných. Možno si niekto povie: „buďme vďační aspoň za to čo máme...“ Neviem, neviem, no svoju účasť neľutujem, výborní APOSTASY a živelní LORD BELIAL ma celkom slušne zabavili.

Fotografie: Koscj