ŠVABLAST, zvláštny názov skupiny, ako ste k nemu prišli?

Názov ŠVABLAST vymyslel jeden z našich členov Hulo, ktorému podobné slová vychádzali z úst už od útleho detstva, v ramci precvičovania cvikov, ktore mu predpísal logopéd. Preto vznikali aj jeho dalšie výmysly, použité na názvy daľších projektov, ako napríklad Švinklist alebo Škriabac. Ako si si všimol, išlo o precvičovanie najmä písmena Š. Neskôr pri analýze slova Švablast sme však prišli nato, že je to kombinácia dvoch slov zo slovenského a anglického jazyka, šváb a blast, čo znamená výbuch - a pointa bola na svete, takisto, ako aj naše logo. Výbuch švába, tak príznačné pre dnešné 21. storočie, ktoré vyzerá, že bude pre ľudstvo posledné. No šváby, ako sa vraví, prežiju všetko, aj atómový výbuch.

Fungujete už pekných pár rokov, a aj napriek tomu nie ste veľmi známi, prečo je tomu tak? Skús nám bližšie predstaviť vašu skupinu, čo máte za sebou a čo pred sebou.

Je pravda, že naša kapela nemá za sebou príliš prevratné úspechy. Začiatok bol celkom agresívny, prišli sme na scénu ako kapela, ktorá opäť prebudila muzikantov z kapiel ako TESTIMONY, CLANDESTINE, CANIS LUPUS. Na tomto sa vtedy zakladalo hlavne naše promo. Ohlasy boli výborné, koncert v bratislavskej Českej pivnici videlo, respektíve nevidelo, pretože sa nehralo na pódiu, ale na podlahe ponorenej do najzapadnutejšieho kúta, viac ako 350 ľudí, a to sa ich asi stovka otočila pred klubom, kedže sa nedalo dostať dnu. Časom však sme pravdepodobne neboli dostatočne predieraví a počet koncertov za rok sa stále znižoval, aj kvôli pracovnej vyťaženosti všetkých členov. Asi najväčší úspech bolo otváranie festivalu Hodokvas na hlavnom pódiu pre viac ako 5000 ľudí. Po tomto výkone sme mali najväčšiu šancu dostať sa do povedomia, chytiť šancu za pačesy a začat riadne tourovať po Československu, ale nestalo sa tak. Takže v skratke: máme za sebou niekoľko koncertov po Slovensku, nejaký ten letný festival ako Punk Island, Vegafest, Svätojurský rámus a zopár koncertov v Čechách a v budúcnosti? Ťažko povedať, ale predpokladám podobný vývoj, alebo by som to mal nazvať skôr krokom späť?

Nikdy, aspoň čo si pamätám, ste sa nepokúsili vyťažiť z faktu, že u vás pôsobili dvaja bývalí členovia TESTIMONY. Myslíte si, že to bola chyba? Mimochodom, prečo už u Vás nehrá Hulo (ex-TESTIMONY) a kvôli čomu odišiel Kaktus (ex-CLANDESTINE)?

No, nemyslím si, že by sme z toho neťažili. Ako som už povedal na začiatku, táto informácia bola zverejnená všade, na webe i na plagátoch. Ľudia vedeli, odkiaľ pochádzajú hudobníci, a bolo to na koncertoch cítiť. Takisto nás veľa krát zavolali niekam hrať, napriek tomu, že nemohli ŠVABLAST poznať. Volali nás preto, lebo poznali TESTIMONY, alebo dokonca aj kvôli DAVOVEJ PSYCHÓZE, kde Hulo a Cibi hrajú. Hulo nás opustil po tom, ako preň prestala byť naša kapela zaujímavá z pohľadu koncertovania a upovedomovania širšieho okruhu poslucháčov. Hrali sme málo na skúškach, veľa krát prevládala nervozita, a ako sa sám vyjadril, už to nebola pre neho taká radosť, ten entuziazmus, ktorý sme na začiatku nepostrádali. Okrem toho bol hudobne veľmi vyťažený kapelami, ktoré koncertujú a nahrávajú albumy, takže sa musel rozhodnúť a niečo obetovať. Odchod Kaktusa je dodnes spätý s až príliš veľa emóciami, tak by som sa radšej k nemu nevyjadroval a nevracal. Môžem len povedať, že si obidvoch chalanov veľmi vážim ako ľudí, aj ako hudobníkov. Ich tvorba pre mňa veľa znamenala a určitým spôsobom ma naučila pozrieť sa na hudbu inými očami.

Keď si už spomenul Hodokvas v roku 2006, bol to vcelku zaujímavý nápad, dať takúto extrémnu kapelu na začiatok alternatívnejšie zameraného festivalu. Aké boli reakcie publika a ako sa páčilo vám?

Bolo to úžasné stáť na tak obrovskom pódiu, pred toľkými ľuďmi. Je to vec, ktorá sa možno už nikdy nezopakuje. Odozvy boli veľmi príjemné, publikum reagovalo už priamo na koncerte, neboli to žiadne vyvalené ksichty, ktoré by sa divili, čo tam robíme, keďže si osobne myslím, že tvrdšia kapela na feste neúčinkovala ani v stanoch. Bolo fajn byť tam a užiť si na chvíľu atmosféru veľkého festivalu. Pre Hula a Cibiho to vďaka "Davovke" bola rutina, ale viem, že to veľa znamenalo aj pre nich. Škoda len, že kvôli šmatľavým a egoistickým technikom Iggyho Poppa sa nám nepodarilo nahrať live album, ako sme mali v pláne. Dokonca nám urezali aj z playlistu, keďže sme kvôli nim začínali neskôr.

Vo svojej hudbe miešate rôzne extrémne hudobné štýly, od hardcoru cez crust, grind, death metal, až po punk. Prečo takýto široký žánrový záber?

Každé hudobné obdobie je poznačené určitým hudobným štýlom, ktorý prevláda. Kedysi to bol heavy metal, po ňom nastúpil thrash a death metal, v 90-tych rokoch bol obrovský boom hardcoru, no a v súčasnosti je to zas metalcore. Skladateľ väčšiny našich skladieb Hulo je človek, ktorý nemá klapky na očiach, a necháva svoju tvorbu ovplyvňovať rôznymi hudobnými vplyvmi, preto výsledný produkt znie tak ako znie. Osobne som tomuto naklonený a myslím, že tak máme možnosť osloviť oveľa širšie spektrum posluchačov.

Ale väčšinou ľudia nemajú radi prílišné štýlove mixy, chcú jednoducho len ten svoj štýl. Dokážete sa s týmto faktom vyrovnať?

My sa s tým rozhodne vyrovnať dokážeme. Je na ľudoch, čo si vyberú, ktorú kapelu alebo štýl sa rozhodnú počúvať. Nám rozhodne vyhovuje hudba, ktorú hráme a takisto si myslím, že nebude na veky rovnaká, ale sa bude vyvíjať. Je to otázka vkusu. Ja osobne poznám viac ľudí, ktorí dávajú prednosť hudobnej rôznorodosti pred monotónnym držaním sa jedného daného štýlu. Dnes sa už žiadna kapela nechce nijako škatuľkovať, už ti nikto nepovie: "my hráme thrash metal", všetci sa budú kŕčovite držať presvedčenia, že to, čo hrajú, nie je hudobná odnož, ale len oni sami.

Máte novú nahrávku, povedz nám o nej niečo.

Áno v lete sme boli na Morave nahrávať naše prvé CD, keďže máme za sebou zatiaľ len krátke štvorskladbové promo CD. Nahrali sme na ňom všetky skladby, ktoré kedy ŠVABLAST hral plus 2 novinky, ktoré vznikli po odchode Hula a Kaktusa. Dielko je na svete, myslím si, že aj s veľmi podareným zvukom, takže spokojnosť na našej strane je. Nespokojnosť však pretrváva pri zmienke o vydaní. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že sa toto dielo vydávať nebude. Nechceme to zatiaľ vydávať na vlastné náklady a vydavateľa nemáme. Osobne si myslím, že predaj by nepokryl náklady na lisované cédečka, ktoré musíš vydať v určitom minimálnom odbere. Takže je tu ešte jedna cesta, že sa spraví booklet a promo bude napálené s nálepkou. Uvidíme, ako sa rozhodneme, na podporu predaja potrebujeme veľa koncertovať, je to jedna z mála ciest, ako sa naša hudba môže dostať do rúk fanúšikom.

Kto je u Vás autorom hudby a textov? Podieľate sa na tvorbe všetci?

Ako som už hovoril, väčšinu skladieb spravil už náš bývalý člen Hulo, ktorý skladal spoločne s dalším bývalým spoluhráčom Kaktusom. Pri tvorbe však asistujeme všetci. V súčasnosti hudbu skladajú noví gitaristi. Autorom textov som ja. Je to už pekne dlhá doba, čo som žiaden nenapísal, ale bolo obdobie, kedy sa zo mňa myšlienky liali v jednom kuse. Vtedy som napísal dostatok textov, ako pre CANIS LUPUS, tak pre ŠVABLAST.

Inšpiráciu k textovej zložke hľadáš kde?

Inšpirácia prichádza sama od seba. Stačí, keď tu žiješ a máš otvorené oči. Tam vonku sa deje dostatok vecí, na ktoré mám niekedy chuť reagovať a vykričať sa z nich. Naštastie, nie sú to vždy len negatívne pocity, i keď je pravda, že pozitívne prežitky si nechávam sám pre seba a do textov zapracúvam to, čo ma trápi. Ide hlavne o moje pocity, myšlienky a pohľady na svet. Nechcem nič ani nikoho meniť, píšem len veci, ktoré cítim a ktoré mi niekedy pripomínajú sen, ktorý snívam.

Aký je tvoj názor na českú a slovenskú metalovú a hardcoreovú scénu?

Ťažká otázka. Vážim si každú mladú i staršiu kapelu, pohybujúcu sa na našej undergroundovej scéne. Snažíme sa s niekoľkými i udržiavať kontakt, hrávame spolu, je fajn patriť do tejto veľkej rodiny. Vždy budem mať pocit (a asi neprestrelím), že v Česku scéna žije oveľa silnejšie a lepšie než u nás. Kapiel je tam neúrekom a kopec z nich má už i medzinárodné úspechy. Slovenská scéna má tiež kopec vynikajúcich kapiel, treba ich len presadiť. Niekedy to ide ťažko, pretože mám pocit, že tu chýba poslucháč. A keď nie je pre koho hrať...? Tak isto pre scénu nie je zdravé určité uzatváranie sa do komunít, kde iným je vstup zakázaný a robiť rozdiely už i na tak malej scéne, ako je tá naša. Narážam na niektoré straight edge hardcore kapely. Osobne, keď robim koncert, snažím sa zavolať grindovú, punkovú, metalovú i hardcorovú formáciu, nech nás to všetkých spojí. Sme všetci na jednej lodi zvanej alternatíva.

Presne tento fenomém si v poslednej dobe všímam aj ja. Na jednej strane sa hardkoráci pozerajú na metalistov z výšky a na strane druhej väčšina hardcorových skupín čerpá z odkazu metalových velikánov. Zdá sa aj tebe, akoby si poniektorí takto „srali do huby“?

No pokiaľ sa danú situáciu pozrieme z pohľadu hudby, tak by to tak mohlo byť, ale myslím si, že problém nie je tu a väčšina mladých hácéčkárov si dobre uvedomuje korene ich hudby, koniec koncov - uvedomujeme si aj my metalisti, že naša hudba je z BEATLES? Odčlenenie tejto komunity však podľa môjho názoru tkvie v ich politickom presvedčení. Hardcore je oveľa viac politický než metal. Títo ľudia sa snažia dištancovať od ľudí, ktorí nepremýšľajú ako oni, respektíve ktorí nebojujú za tú istú vec ako oni. Je pravda, že akýmsi nedorozumením sa primiešala fašistická ideológia medzi blackmetalovú mládež a tak sa stalo, že niektoré koncerty začali navštevovať aj pravicoví extrémisti. Tento zvláštny úkaz veľa metalových fandov neriešilo. Preto nastalo zvláštne členenie a oddelenie HC od metalu, ktorí týchto extrémistov celkom logicky odmietajú a bojkotujú. Chybu snáď robia len vo filozofii „kto nie je s nami je proti nám!“. Iné zas je poznanie, že niektoré HC metalcorové bookingové agentúry z Nemecka skutočne nespravia koncert kapele, pokiaľ úplne presne neznie a nehrá tak, ako je ich hudobná predstava, poprípade sa neblížia tomu, hrať napríklad ako ADJUDGEMENT.

A čo hovoríš na hardcorových zväzákov a obdivovateľov Che Guevaru, socializmu, komunizmu a iných prežitkov v hudbe?

Hudba je pre veľa ľudí vyjadrovacím prostriedkom a preto by som nikdy tento fenomén nijak neokresával. Je na kapele, o čom sa rozhodne spievať a je na nás, aký názor si nato vytvoríme. Osobne nie som vyznávačom satanizmu, to mi však neprekáža vypočuť si vynikajúcu kapelu DEICIDE. Iné by však bolo počúvať kapelu, o ktorej viem, že podnecuje k rasovej alebo inej nenávisti, tam by mi moje svedomie nedovolilo na také niečo sa uprieť. Naštastie však tieto skupiny majú veľmi úbohé muzikantské schopnosti a tak sa s tým netrápim. Ak niekto obdivuje socializmus, mne osobne to neprekáža a určite si jeho skupinu vypočujem, takisto ako aj jeho názory.

Poprosím ťa o podrobnejšie okomentovanie týchto kapiel a ich tvorby, ak nepoznáš, popočúvaj na priložených stránkach:

DESMOD: No, neviem ako sa vyjadriť k tejto kapele, každý ju dobre pozná a nezaradil by som ju asi medzi metalistov. Chi chi, ale to asi nie je ani úmyslom. Je to kapelka, ktorá právom vyhráva prvé priečky hitparád. Myslím, že hrajú presne to, čo sa od nich v dnešnom mainstreamovom hudobnom svete očakáva. Výborný vokalista kapele len prospieva. Videl som ich aj naživo a hrali skutočne kvalitne.

OBLITERATE: OBLITERATE je výborná slovenská bandička. V podstate sú to naši známi a hrali sme s nimi minimálne na jednej akcii. Je to presne ten štýl, ktorý milujem, počúvam ich už veľmi dlho a je pravda, že sa počas svojho vývinu posúvajú stále ďalej. Pre mňa osobne je to jedna z najlepších grind- či hardcorových bánd na Slovensku. Oni sú dôkazom toho, že na Slovensku to ešte zďaleka nejdeme zabaliť.

TATABOJS: Dobre, že sa pýtaš zrovna na nich. Po vypočutí si ich rádiohitu „Není malých rock and rolích“ sa mi veľmi zapáčili. Výborné aranžmá skvelej českej formácie, ktorú by som radil medzi hviezdy ako LUCIE či CHINASKI. Mal som ich možnosť vidieť naživo na feste a bola to príjemná zábava. Nie je im čo vytknúť, Česi majú talent na podobné bigbítové kapelky.

FLOWERS FOR WHORES: Videl som túto formáciu raz na koncerte v Bratislave. Hraje tam bývalý basgitarista zo spriatelenej kapely ABHORRENCE Mikita. Je to ten správne naladený metalcore, ktorý, ako som už spomínal, práve dnes hýbe celým metalovým svetom. Nedá sa tu nič vytknúť, chalani hrajú kvalitný masaker.

PHANTASMA: O tejto kapele som ešte nepočul, ani som ich nevidel hrať. Vypočul som si ich tvorbu na ich myspace stránke a myslím si, že je to jeden z tých ešte nie práve vyzretých death metalov s veľkým potenciálom. Hodil by sa mi sem trochu iný vokál.

STIGMA: Podobne ako o PHANTASMA som ešte o tejto formácii nepočul. V tomto prípade si myslím, že ide o death metal zahraný len preto, aby bol zahraný, a hlavne aby znel ako death metal. Chýba mi tu niečo svojské, niečo originálne, čo by bolo iba ich, ale to je problém, týkajúci sa väčšiny kapiel, hlavne práve tohto štýlu. Určite by som však mohol svoj názor zmeniť, keby som tieto dve kapely uvidel naživo.

Celkom nakoniec som si nechal otázku ktorá sa nebude týkať ŠVABLAST. Niečo sa povráva o znovuobnovení TESTIMONY, je na tejto šepkande aspoň niečo pravdy?

Je skutočne zaujímavé, ako sa táto informácia dostala na verejnosť a obletela celé Slovensko. Áno, je pravda, že sme sa o znovuzrodení TESTIMONY rozprávali s Hulom a Cibíkom. Navrhli mi, či by som tam nespieval, na čo som samozrejme odpovedal kladne, i keď si uvedomujem, že s mojím vokálom to už nikdy pravé TESTIMONY nebude. Chalani ale nemajú veľmi na výber, kedže návrat Mareka je úplne vylúčený a iného speváka nepoznajú. Zostalo to však všetko len na úrovni úvah a ďalej sme už nič neriešili. Hulo je veľmi zaneprázdnený a nemá čas na vytvorenie ďalšieho projektu. Informácia však za záhadných okolností opustila steny našej skúšobne, čo je viac než úsmevné. Nikto nevie, čo sa ešte môže stať a ja myslím, že chalani budú aj v budúcnosti tomuto projektu otvorení, i keď tomu veľa perspektívy nedávam.