Recenzia dévédéčka, ktoré je momentálne oficiálne nezohnateľné, by sa mohla zdať tak trochu zbytočnou, no aj tak som dospel k názoru, že si DVD Michal Pavlíček – „Beatová síň slávy“ hodnotenie na tomto portále zaslúži.

Takže, o čo vlastne ide? V lete roku 2006 bol uvedený do Beatovej siene slávy gitarový virtuóz, pán muzikant a rešpektovaný skladateľ Michal Pavlíček, a pri tejto príležitosti sa konal koncert, ktorého audiovizuálny záznam sa nachádza na hodnotenom nosiči. Hoci sa k mojim ušiam doniesli šuškandy o zlom zvuku na koncerte, na samotnom DVD po niečom takom niet ani stopy. Či už nemali pravdu zlé jazyky, alebo sa podarilo pri mixáži zvuk dostatočne napraviť je irelevantné – výborný výsledok je dostupný vo formáte 5.1 i stereo. A tak, ako sa nedá nič vyčítať zvukovému záznamu, nejde tak urobiť ani v prípade toho obrazového. Výborný strih a práca s kamerami robia z tohto koncertného záznamu strhujúcu záležitosť, ktorej jediná slabina je zároveň aj najväčšou prednosťou. Pavlíčková hudobná kariéra nebola nikdy ohraničená jednou skupinou, alebo jediným žánrom, Michal sa dobre cíti(l) ako rocker, bluesman i ako jazzman, alebo aj ako autor symfonickej, scénickej a filmovej hudby. Výber skladieb, ktoré odohral v ten večer, mapuje celú jeho tvorbu a všetky jeho skladateľsko-hudobnícke polohy. A tak na jednej strane môžeme vidieť všetko zásadné, no na strane druhej miernou rozháranosťou trpí spád celej show.

Môžete si povedať, „ale veď to všetko už poznám, nič nového pod slnkom“ a nad DVD „Beatová síň slávy“ ohrnúť nos, ale urobili by ste chybu. Nebol by Pavlíček Pavlíčkom, ak by si pre nás neprichystal niekoľko prekvapení. Či už ide o hosťujúcich sólových spevákov (niektorí dosť netradiční a nečakaní), ktorí dávajú svojim výkonom Michalovým skladbám akoby ďalší rozmer (napr. Matěj Ruppert v „Jó, já se mám, že je Olda přítel můj“), alebo o symfonický orchester a spevácky zbor Brécy. Nový kabát, ktorý dostali staré fláky, pôsobí sviežo, uvoľnene a veľmi ľahko, snáď jedinou skladbou, kde tento recept nefunguje na sto percent je „Sen o koních“ (zásluhou mdlého výkonu bratov Dykovcov). Symfonický orchester Českého rozhlasu pod taktovkou dirigenta Vladimíra Válka pomohol navodiť atmosféru veľkoleposti a pompy, pričom ale jeho prítomnosť nepôsobí umelo a už vôbec nie kŕčovito, a ako päsť na oko. Michal, okrem iného aj skladateľ symfonickej hudby, dokáže veľmi presne odhadnúť správny pomer medzi kapelou a orchestrom, aby dosiahol kýžený efekt.

Je veľmi ťažké vyzdvihnúť hocijaký song z tohto nosiča, keďže každý má svoje čaro, no ak predsa len, tak vyberiem podľa toho, ako sa mi pozdávajú spevácke výkony Michalových hosti. Suverénnou jednotkou je Monika Načeva v balade „Bílej sníh“, ktorej tesne na krk dýchajú už vyššie spomínaný Matěj Ruppert a verná Pavlíčková súputníčka Bára Basiková. Bára dostala najväčší priestor, hosťuje v piatich songoch a nie je sa ani čomu čudovať, spolupracovala s Michalom Pavlíčkom dlhé roky na mnohých projektoch a jej hlas je už automaticky priraďovaný k Michalovej hudbe. Silou uragánu pôsobí aj skladba „Ó hory, ó hory“ (STROMBOLI), na ktorej si vokály po bratsky podelili Čok, Noid a Hájíček. No podstatnou a najdôležitejšou osobou je samotný Michal Pavlíček, ktorý pri príležitosti uvedenia do Beatovej siene slávy ukázal, že je tejto pocty naozaj hodný. Velikán československej hudobnej scény sa predviedol v najlepšej forme a v najjasnejšom svetle. Už za života legenda, a pritom sa zdá, že ešte stále nepovedal svoje posledné slovo. Veľmi dobrý koncertný záznam, ktorému okrem už vyššie zmienenej rozháranosti nie je veľmi čo vyčítať. Ak mi predsa niečo chýba a vadí, nejde o skutočnosti s pojené so samotným záznamom, alebo výkonmi zúčastnených. Chýba mi účasť Michaela Kocába, ktorý by si priestor na tejto akcii zaslúžil, a taktiež mi vadí absencia akéhokoľvek bonusového materiálu na DVD.

Pre fanúšikov Michala Pavlíčka stopercentná povinnosť...