OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Udalosti v snoch bývajú často neuskutočniteľné alebo málo pravdepodobné, a snívajúci nad nimi obvykle nemá kontrolu. Výnimkou je bdelé snívanie, v ktorom si snívajúci uvedomuje, že sníva a niekedy je schopný ovplyvňovať snovú realitu, v ktorej sa nachádza.“ (wikipedia)
Keď 28. augusta 1963 pri Lincolnovom pamätníku vo Washingtone D.C. povedal Martin Luther King, Jr. pamätnú vetu „I have a dream” (Mám sen), nepovedal síce nič nového, no dokázal naštartovať nezvratné spoločenské zmeny tým, že presvedčil ľudí, aby svojim snom aj uverili. Ste príliš dospelí, aby ste verili rozprávkam? Život vás presvedčil o nemennosti reality a ste presvedčení o tom, že karty sú už dávno rozdané? V tom prípade album „Dream“ z dielne Stredoslovákov FAIRY TALE nie je určený pre vás. Tento album, venovaný „snílkom“, ktorí sa aj napriek nepriazni osudu snažia svoje vízie premeniť na realitu, pochádza z dielne hudobných vizionárov. Oddali sa naplno svojmu cieľu a snu, priviesť na svetlo sveta svoju netradičnú a značne originálnu predstavu o hudobnej produkcii. Mimo všetkých trendov, tak trochu aj mimo reality, vytvoriac si svoj vlastný duchovný a hudobný vesmír, ktorého sú stredom, okrajom, záchranou a zároveň aj skazou...
Autor všetkej hudby a textov, Peter „PiKey“ Kravec a zlaté hrdlo projektu Barborka Koláriková (ex- CHILL ON THE SUN), ktorí tvoria jadro zoskupenia, si pozvali na nahrávanie skoro až neuveriteľné množstvo hostí, vrátane sláčikového kvarteta a dievčenského vokálneho chóru. Keďže album nahrávali celé tri roky, v PiKeyovom súkromnom štúdiu nedochádzalo k žiadnej tlačenici a zároveň bolo dosť času na vyhranie sa so zvukmi a mixážou, čo sa odrazilo na ozaj kvalitnom zvukovom prevedení. Oproti minulosti dostala na aktuálnej novinke podstatne väčší priestor Barborka, veď na debute sa klasický spev a texty vôbec nevyskytovali. Teraz si oboje môžeme do sýtosti vychutnať. Barborkin spev obsahuje množstvo polôh i citov a musím ju pochvíliť za prácu s hlasom - výborne odvedená robota (umenie). Veľmi slušné anglické texty (s jednou poloslovenskou výnimkou „Babokalyps“) v podaní Barborky a za výdatnej výpomoci hosti a PiKeya pomohli posunúť FAIRY TALE o riadny kusisko vpred. Posunuli sa tiež hudobne, k väčšej pesničkovosti a ľahšej stráviteľnosti, no v žiadnom prípade nečakajte nejakú „radio friendly music“. FAIRY TALE si ponechali svoju vlastnú originálnu tvár, ktorú ale opatrili kvalitným náterom, poriadne prevetrali, naleštili a hrdo vystavili, bez toho, aby sa museli obávať prípadného neúspechu.
„Zabudnutý sen je prehraný boj, ktorý sa človeku v pocitoch smútku a ľútosti vracia po celý život.“ (PiKey)
Aj napriek tomu, že som už toho vyššie popísal dosť, stále neviete, čo vlastne FAIRY TALE hrajú za muziku? Máte pravdu, no nebudem nápomocný... Sám neviem. Ak som minulý album označil ako „nie každodenný mix world music, scénickej hudby, elektroniky a mnohých ďalších...“, hoci už aj vtedy som len tápal, tak terajší produkt ich snaženia už nedokážem pomenovať vôbec. Skúste okúsiť na tomto mieste. Čo viem určite je fakt, že sa mi album „Dream“ veľmi pozdáva. Famózne odvedená ako skladateľská, tak producentská a hlavne i muzikantská prácička, ktorá dala vyniknúť neuveriteľne silnej snovej atmosfére... Trojročné snaženie prinieslo zvlášť sladké ovocie, nápomocné uveriť v silu snov.
Môže sa vám páčiť, ak máte radi:
PEHA, DEAD CAN DANCE, Enya, Suí Vesan
Najlepšie skladby:
„Babel On“
„Babokalyps“
„On Venus, Mars, Or Moon“
Ľutujem, že som debutu dal plný počet bodov, niežeby sa mi už tak nepáčil... ale ako teraz vyjadriť kvalitatívny nárast?
10 / 10
Peter 'PiKey' Kravec
- basgitara, glockenspiel, vokály, perkusie, klávesy
Barbora Koláriková
- vokály
hostia:
Feri Kecskeméti
- bicie
Marek Škvarenina
- piáno, oberheim OB32, klávesy
Radovan Vrška
- gitara, mandolína, vokály
Ľubo Pavelka
- perkusie
Martin Bertha
- elektrická a akustická gitara
Štefan Mišík
- vokály
Peter Kršiak
- flauta
Jurko Ondrejmiška
- detský hlas
New Trávniček String Quartet:
Branislav Černakovič
- prvá viola
Beata Bieliková
- druhá viola
Jan Juřík
- viola
Branislav Bielik
- violončelo
Vokálny chór:
Slavomíra Lenhartová
Dominika Kukaňová
Zuzana Feketeová
Dominika Belnská
1. Claret Bridge
2. Portrait
3. Polar Song
4. Babel On
5. Babokalyps
6. Toys
7. Acoustic Dream
8. David
9. On Venus, Mars Or Moon
Vydáno: 2008
Vydavatel: Hevhetia
Stopáž: 39:56
Produkce: Peter 'PiKey' Kravec
Studio: PiKey studio
Mastering: Ivo Sedláček
Fotografie: Andrea 'Zerola' Blahová
Artwork: Lenka Kajanovičová
Grafická úprava: Norbert G
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.