Len ťažko sa dá detailne dodržiavať lákavá poslucháčska filozofia „Black metal rozhodne áno – ale iba s klávesami a lesbickými upírkami“, keď si už viac ako jedenásť rokov s takou radosťou vychutnávate dokonalý čierny monolit s názvom „Wolf´s Lair Abyss“. Veru, v roku 1997 to bol (myslím, že nielen pre autora týchto riadkov) riadne zásadný posun vo vnímaní extrémnych zákutí tvrdej gitarovej muziky. Ťažko povedať, či je „Wolf´s Lair Abyss“ jedným zo základných kameňov black metalu. Toto sotva 25-minútové dielo je skôr najvyššou a najtemnejšou vežou nedobytnej pevnosti tohto vzrušujúceho hudobného žánru.

For I have read the signs
And I have solved the riddle of eternal life...

Predzvesť neopísateľných zhudobnených hrôz v podobe temno-ambientného intra s vojenskými signálnymi trúbkami s názvom „The Vortex Void Of Inhumanity“ bola po štyroch rokoch od smrti Euronyma tým prvým, čo sme mohli počuť od znovuzrodenej nórskej obludy MAYHEM. Ak si trúfali pokračovať pod nezmeneným menom, museli si byť naozaj istí svojimi kvalitami. Že si mali byť čím istí, o tom vás predsvedčí už vo svojich úvodných sekundách nasledujúca neľudská vyhladzovačka „I Am Thy Labyrinth“. Páni vsadili na pekelnú rýchlosť, zdrvujúcu techniku a prešpekulované aranžmány. Sonická búrka sa za polovicou skladby zlomí do stredného tempa, v ktorom naberá nové sily, aby v závere opäť explodovala do neuchopiteľne masakrujúcich rozmerov.

I am the key of dark passion
I drink my blood, I eat my flesh...

Nie je náročné vysvetliť priam magickú príťažlivosť albumu „Wolf´s Lair Abyss“. Temná a ešte stále príliš čerstvá minulosť jednej z ikon severskej metalovej scény bola jednoznačným magnetom pre zvedavých fanúšikov. Umelecké majstrovstvo štyroch zúčastnených pánov túto zvedavosť následne s prehľadom odmenilo terorizovaním zmyslov úbohých lapených duší. Už len tá vražedná kombinácia zbesilo odsýpajúcej a drasticky presnej rytmiky s psychopatickými gitarovými vyhrávkami dáva riadne zabrať vašim senzorom. Keď sa však pridá Maniac, na tejto doske vo vrcholnej forme, so svojimi chorými hlasivkami, niet úniku. Ste stratení. Vreskot škreta, ktorého zaživa sťahujú z kože nie veľmi šikovní trpaslíci sa tu strieda s čistým, vznešeným spevom šialeného mnícha blúdiaceho nocou v stredovekej katedrále. Pohlcujúce. Neopakovateľné.

I captured the moment given
I denied the sickening love
Turned to the purity of anger
I saw myself in the abyss

„Wolf´s Lair Abyss“ ako prológ epického a riadne experimentálneho dobrodružstva pod hlavičkou „Grand Declaration Of War“ sa naozaj vydaril. MAYHEM si zachovali svoju príťažlivú temnú auru, ale po hudobnej stránke pokročili od miestami priam punkových počiatkov míľovými krokmi k sofistikovanému zvukovému holokaustu. Nie je veru náhoda, že všetky štyri skladby z tohto EP sú dodnes hojne hrávané na koncertoch tejto legendy. Bolo krásne zarevať si pred dvomi rokmi do tmy svojšickej noci o mŕtvych hviezdach na severe...

All the stars in the north are dead now
All the morals of wasted human... Debris...