Talianske netradičné zoskupenie s ešte netradičnejšou hudbou stihlo od svojho vzniku v roku 1997 obohatiť vlastnú diskografiu o slušný počet albumov, ako aj početné kolaborácie s rôznymi známejšími menami, až ich aktuálny počin „Carboniferous“ vyšiel pod ochrannými krídlami jednej z najpovolanejších inštitúcii pre tie najnejobvyklejšie formácie – Ipecac Recordings. Zostava troch hudobníkov deliaca sa o bicie, basgitaru a saxofón nie je rozhodne prvou ani poslednou v tomto zložení, avšak výsledná produkcia nesie výrazne originálne črty vysvetľujúce zaslúženú podporu, ktorej sa tejto formácii dostalo.

Na „Carboniferous“ táto trojica rozhodne neprihliada na tradične stavané kompozície a svojvoľne prepína z pomalších rytmicky náročných pasáží do ešte chaotickejších mathcore výletov. Inokedy postupne a úspešne strhávajú poslucháča prostredníctvom neuveriteľnej gradácie do komplikovaných pasáží, kde rytmická sekcia zvádza napínavé súboje s v tomto prípade extrémnym saxofónom. Ten predstavujúce v prípade ZU sólový nástroj zastupujúci gitaru a miestami v tých zrozumiteľnejších momentoch vzdialene evokuje nespútanú dychovú sekciu workoholikov THE MARS VOLTA z „Amputechture“, či prvý album s osobou Mike Pattona spojených MR. BUNGLE. Nakoniec, účasť spomínaného Mike Pattona hneď v dvoch skladbách neprekvapí nielen vzhľadom na vydavateľstvo, keďže určitú štýlovú spriaznenosť s niektorými jeho projektmi „Carboniferous“ nemožno uprieť. Naopak, štýlovo viac prekvapivé je hosťovanie hlavného riffového čarodejníka King Buzza z MELVINS, a to aj napriek minulej účasti ZU na projekte FANTÔMAS MELVINS BIG BAND. Celej nahrávke, zmietajúcej sa na pomedzí nespútanej improvizácie a premyslených výpadov, napriek značnej komplikovanosti nechýba na celej hracej ploche albumu potrebný spád. Dodatočná podpora v podobe samplov pridávajúcich trochu industriálne, až noise zafarbenie v niektorých chvíľach zase pripomenie tvorbu experimentátorov PORN.

„Carboniferous“ by mohol byť jasným odporúčaním pre fanúšikov kolaborácií a medzi sebou personálne rôzne prepojených projektov niektorých vyššie spomenutých umelcov. Produkciu ZU na novom albume však nemožno celkom oprávnene považovať za zbierku samoúčelných exhibícií a nezrozumiteľných extrémov. Ich tvorba, napriek určitej spočiatku odradzujúcej neprehľadnosti, obsahuje dosť veľký počet zaujímavých a zapamätateľných momentov, aby sa mohli úspešne uchádzať aj o priazeň poslucháčov inak nevyhľadávajúcich podobne orientované projekty.