OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nie je to tak dávno, čo debutový album českej formácie WWW spôsobil „veľký šok“ v radoch redakcie Metalopolisu, ale aj mimo nich. Experimentálny hip hop, plný industriálnych ruchov, nápaditých elektronických štruktúr a rozmanitého frázovania si získal poslucháčovu priazeň aj vďaka geniálnej textovej stránke svojej hudby. Prekračovať žánrové stereotypy a osloviť nadžánrové publikum sa mu podarilo, pravdepodobne, práve vďaka nej. S pomocou odlišných prostriedkov tak napodobnil schopnosť súputníkov DÄLEK osloviť nevídane pestrú paletu fanúšikov, u mnohých dokonca zmeniť pohľad na hip hop. Originálne texty Lubomíra Typlta sa dočkali aj svojho druhého zhudobnenia. „Tanec sekyr“ už síce nie je tak pozitívne šokujúcim dielom ako „Neurobeat“, no vynechať jeho slovenský krst v žilinskom alternatívnom priestore Stanica by bolo zbytočné ukrátenie sa o jeden naozaj výborný zážitok.
Názov klubu „Stanica“ evokuje skutočne všeličo. Nejde o dvojzmysel, priestor prevádzkovaný občianským združením Truc sphérique stanicou naozaj je. Ale zatiaľ čo vlaky premávajúce medzi Žilinou a Rajcom z nej dopravný uzol asi nikdy neurobia, vďaka Železniciam Slovenskej republiky, ktoré bezplatne zverili tento priestor bande nadšencov, sa to podarilo už teraz. Pravda, ide skôr o uzol kultúrny – konajú sa tu predstavenia, koncerty, výstavy, rôzne diskusie, prednášky, workshopy. Kaviareň, čitáreň a vkusná rekonštrukcia celej budovy robia zo Stanice nečakane útulné miesto. Človeku sa až nechce veriť, že sa niečo také mohlo na Slovensku podariť a dodnes, za pomoci sponzorských darov a dobrovoľníckej práce, úspešne funguje, dokonca prekvitá. Dôkazom je aj z 3000 pivných prepraviek, dvoch tatroviek ílovitej hliny a 800 slamených balíkov postupne budovaná „S-dvojka“. Ale aby sme sa dostali aj k samotnému koncertu, viac informácií o celom projekte si už budete musieť prečítať sami.
Polyfunkčnosť Stanice dobre dokumentuje aj dramaturgia sobotného včera, ktorého vrcholom mal byť práve koncert spomínaných WWW. Ten bol súčasťou cyklu zvaného Streetart Summit, sympózia umelcov z celého Slovenska venujúcich sa hlavne legálnemu graffiti. Ich výstava skrášlila steny neveľkej galérie priamo v klube a legálnu plochu neďaleko pri ňom. Symbolické otvorenie večera sa naozaj vydarilo. Vystúpenie spoločného projektu DJ-ov KARAOKE TUNDRA a SPINHANDZ bolo taktiež skôr predprípravou ako plnohodnotným zážitkom. Minimálne po dodatočnom porovnaní s dvojicou Sifon, Milesa, na ktorú bola (aspoň podľa reakcií) viac zvedavá podstatná väčšina zo zhruba 50-60 prítomných divákov. Tí, mimochodom, slušne zaplnili komornú podkrovnú koncertnú sálu a postačovali na vytvorenie odovzdanej atmosféry počas ich setu.
Aj napriek tomu, že 12. september mal predstavovať krst albumu „Tanec sekyr“, repertoár WWW bol rovnomerne zložený z oboch nahrávok tohto českého undergroundového fenoménu. Predovšetkým začiatok a posledné tri skladby pred vyskandovaným prídavkom („Tanec sekyr“, „Lexikon“, „Tikající muž“) vyrážali dych. Slabší stred ale nemohol pokaziť zážitok spôsobený totálnym nasadením Ondřeje „Sifona“ Anděra. Vďaka absencií DJ-a Brainy Thuga (mix, scratch) mal na starosti všetku hudbu sám. Pri dĺžke niektorých improvizácií mu to očividne pôsobilo radosť. Jednotlivé piesne dostali pri živej prezentácií o niečo tvrdšiu tvár, výsledok teda šiel mierne na úkor textov, zato však získal agresívnejší, úprimnejší zvuk. Nebyť pozvoľna tancujúcej Milesy v nekomformných ružových šatách (ako keby odpozorovala image upratovačky od speváčky WALLS OF JERICHO), dalo by sa povedať, že žilinský koncert WWW bol po väčšinu svojej dĺžky o niečo temnejší ako štúdiová tvorba. Prekvapilo tiež bezchybné zvládnutie oboch vokálov. Určite som nebol sám, kto čakal „vylámanie si jazyka“ na ťažkom a rýchlom „Lexikone“ či odovzdanom závere zimomriavkovej „Tikající muž“. WWW teda presvedčili aj naživo. Svojim nasadením si získali publikum (skákajúci Archangel potvrdí), hudbou potešili ucho, peknou kombináciou „pinocchiovských sôch“ a svetiel na pódiu ulahodili oku. Škoda len, že výsledný výborný dojem z koncertu, priestoru i ľudí v ňom trochu pošpinila hromadná bitka po akcii pred ním.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.