Okrem úspešného návratu na koncertné pódia bol aj štúdiový návrat IMMORTAL, zhmotnený do opusu „All Shall Fall“, jednou z veľmi očakávaných udalostí tohto roku. 7 rokov v ľade bolo prerušených len pseudosólovým projektom Abbatha – I. Severská scéna sa za ten čas dostala do hibernácie, nevraviac o tom, že doby, keď ma rozmetalo kazetové vydanie „Battles In The North“ sú už len ruinami. Prinesie tento návrat trocha čerstvého severného vetra do hnijúcich zatuchnutých kobiek populárnej formy blackmetalu?

Spolu s IMMORTAL sa vďaka ich „image“ nieslo kariérou množstvo pejoratív, no je nespochybniteľným faktom, že ich hudobná tvorba sa z primitívneho undergroundu prepracovala do širokého povedomia v rámci celej extrémnej scény. Tento úspech súvisel aj s presunom od extrému („Battles In The North“) až po mrazivú melodiku výborného „At The Heart Of Winter“. Posledný „Sons Of Northern Darkness“ predstavoval ešte prierez celou tvorbou a nad „All Shall Fall“ visel dlhé roky otáznik, definovaný snáď len black‘n’rollovou vlnou I.

V súčasnej dobe sa severania rozhodli vsadiť hlavne na atmosféru (nadväzujúcu na „Blizzard Beasts“) , čo je samé o sebe fajn, avšak atmosféra nepodporená silným hudobným dielom môže byť v dnešnej dobe skôr prešľapom. Album je tak skôr opozitom toho, čo sa dialo na „Damned In Black“. Žiadne smršte krkolomných riffov koketujúcich s thrashom, ale skôr kompozície vystavané s dôrazom na atmosféru, z ktorej na mňa dýcha nostalgia starých časov. Abbathov vokál je ľahko obrúsený a spolu s produkciou má veľký podiel na energii, ktorá je položená niekde do melancholickej roviny. Tento recept funguje v eponymnej titulke i v „The Rise Of Darkness“, kde Abbath pracuje s veľmi energickými postupmi, ale hudobne ich drží v mrazivom ľade, čo je výborné.

To je najväčším pozitívom nahrávky, no zároveň aj jej najväčšou slabinou, manifestovanou práve strednou trojicou „Hordes To War“, „Norden Of Fire“, „Arctic Swarm“. Nie je sa tu čoho chytiť a pripomína to trocha pohľad na jednoliatu zasneženú pláň bez štipky reliéfu, no s riadnou dávkou depresie. Okrem autorského zámeru k tomu prispieva aj trocha nenápaditá práca Horghovej artilérie. Je síce precízny, ide ale pomerne priamočiaro, pričom vieme z minulosti, že je schopnejší oveľa technickejšej hry a tu sa až príliš sa podriaďuje celkovému zámeru nahrávky. To sa ostatne dá povedať aj o zvyšku osadenstva, ktorému by prospel modernejší, technickejší prístup k štruktúrovaniu skladieb. Klimaxom je pre mňa jednoznačne „Mount North“ s veľmi zaujímavou melodickou výstavbou, ktorá sa tentokrát dokonale snúbi s toľkokrát spomínaným atmosférickym výrazom „All Shall Fall“. Záver zas nič nekazí a je mixom všetkého dobrého z predchádzajúcich minút.

Celkovo zhrnuté – nie je to taká bomba, ako by sa mohlo očakávať. Je to pomerne atmosférický album so všetkými sprievodnými pozitívnymi i negatívnymi aspektmi. Predpokladám, že každý, kto IMMORTAL sleduje, má v ich bohatej diskografii svojho favorita a rovnako predpokladám, že „All Shall Fall“ sa ním stane len v malom množstve prípadov.