„Lidem, co neposlouchají hip hop, říkám, že jsme hiphopová kapela, těm, co ho poslouchají, zase tvrdím, že jí nejsme,“ tvrdí Ondřej Anděra v rozhovore pre týždenník Respekt a opäť tým potvrdzuje svoju veľkú chuť vymedzovať sa voči väčšinovému vkusu. Začiatkom deväťdesiatych rokov pomáhali WWW, ktorých je súčasťou, spoluformovať českú hiphopovú scénu. Boli jednou z prvých rapových formácií v Čechách a spoluvytvárali tiež počiatky tamojšieho graffiti. Za ich motiváciou vtedy stál ten istý vzdor voči zabehnutým stereotypom a túžba preskúmať nové zákutia hudby, čo neskôr viedlo k odklonu od pôvodného zamerania skupiny až k jej rozpadu v časoch niekdajšej slušnej popularity. Comebackový album „Neurobeat“ predstavoval nečakane výborný návrat na scénu, ktorej sa však WWW medzičasom zreteľne tvorivo odcudzili. Návrat v duchu absolútnej umeleckej slobody, nadžánrového experimentu. Návrat, ktorý dokázal zaujať aj ľudí za iných okolností voči hip hopu skeptických. A neboli by to WWW, keby aj na svojej ďalšej doske opäť neskúsili urobiť niečo inak.

Chvályhodná posadnutosť zmenou, odlíšením sa, perfekcionizmus, odmietanie prešľapov na tom istom mieste. „Tanec sekyr“ sa musel nahrávať hneď niekoľkokrát, aby neznel príliš podobne ako jeho predchodca. Podarilo sa. Kým nervózny „Neurobeat“ - obrazne povedané - rozhadzoval rukami vôkol seba, „Tanec sekyr“ tlmí všetko napätie hlboko vo svojom vnútri. Najväčšou „zmenou“ prešiel azda Anděrov vokálny prejav. Jeho v nedávnej minulosti typické agresívne výpady sa na „novinke“ nachádzajú už len v minimálnom množstve. Spolu s o niečo prístupnejším elektronickým základom a jeho uhladeným zvukom tak WWW mierne zmäkli. Už nejdú úplne nadoraz, ako to bývalo zvykom. Miesto spontánnej, drzej facky je „Tanec sekyr“ na väčšine svojej plochy len akýmsi potlačovaným vnútorným bojom. Sebastrednosťou, ktorej síce chýba výraznejšie pnutie, no ktorá zároveň posúva kapelu do nových, taktiež zaujimavých polôh.

WWW sú ako seriál „Twin Peaks“, na ktorý (nevedomky?) odkazujú názvom skladby „Ohni se mnou pojď“. Rovnako ako v kultovom Lynchovom diele - či jeho tvorbe všeobecne - ani v surrealistickej textovej zložke albumu „Tanec sekyr“ nemožno s úplnou istotou rozlíšiť realitu či symbol, uchopiť správne všetok obsah. A práve to je v oboch prípadoch to najfascinujúcejšie. Absurdné a niekedy až absurdne jednoduché metafory dvojice Typlt-Anděra robia z ich spoločného hudobného projektu nezvyčajný úkaz nielen v intenciách „našej“ domácej scény. Škoda len, že ich hudobné podanie nie je tentokrát také strhujúce ako v prípade už toľkokrát vychvaľovaného „Neurobeat“. WWW nahrali ďalší nesporne kvalitný album, vlastný tieň ním však určite neprekročili.