Potápanie v modrej hlbočine pri austrálskych brehoch ako dokonalý letný zážitok? V spoločnosti PARKWAY DRIVE určite áno. Znie to až neuveriteľne, ale týmto mládencom sa naozaj podaril skvelý kúsok – nahrať zásadný, priam štýlotvorný album v rámci žánru, ktorého zlaté časy sú minimálne 6 či 7 rokov minulosťou. Tento fakt je o to šokujúcejší, že nadväzovali na úžasné úspechy dosky „Horizons“, ktorá priniesla kapele slávu a uznanie po celom svete a vďaka ktorej sme ju mali možnosť vidieť v krátkom čase hneď dvakrát aj v našich končinách. Najskôr ako predskokanov mocných HATEBREED a pred pár mesiacmi ako hlavné hviezdy spolu s DESPISED ICON. V oboch prípadoch samozrejme neskutočným spôsobom nakopávali rite všetkým zúčastneným.

Naozaj sa len tak často nepočuje, aby niekto s takouto suverénnosťou a ľahkosťou zvládal všetky dôležité atribúty výnimočnej nahrávky, zvlášť v súčasnej tvrdej konkurencii. Je tam všetko, kvôli čomu máme radi metalcore, deathcore, hardcore, metal, punk... a všetko zahrané s citom pre vlastnú identitu a okamžitú rozpoznateľnosť. PARKWAY DRIVE nadväzujú na minulé úspechy a pridávajú obrovské kusy nových zvukov, pre ktoré ich v blízkej budúcnosti budú milovať ďalšie tisícky nových fanúšikov. Precízna práca, ktorú odviedol producent Joe Barresi, si zaslúži ďalšie maximálne uznanie – zaujímavo surový, členitý, skutočne hlboký zvukový šat albumu „Deep Blue“ prináša kvalitu hraničiacu s audiofilským pôžitkom.

Vynikajúca aranžérska práca, nenásilne pôsobiace a vskutku atraktívne beatdowns, chytľavé gitarové vyhrávky a decentné sólička, parádny spevácky výkon umne ignorujúci vtieravé melodické polohy, skvelý pocit z punkovej dravosti a ľahkosti uprostred deathcoreového dupotu nasratého nosorožca, no a samozrejme to najdôležitejšie – vynikajúce skladby, ktoré budú ozdobou každého koncertu PARKWAY DRIVE - na čele s hymnou „Home Is For The Heartless“ s hosťujúcim Brettom Gurewitzom z BAD RELIGION. „Deep Blue“ je proste žánrovou učebnicou; k vystihnutiu ducha doby v mnohom napomáha aj skvelá textová zložka, plná pochybností, smútku, samoty a rozorvanosti mladého človeka formujúceho svoju osobnosť v týchto komplikovaných časoch.

Umiestnenia na popredných priečkach v rebríčkoch predajnosti iba potvrdzujú veľkú popularitu kapely, ktorá sa dokáže v okamihu premeniť zo sympatických „chlapcov odvedľa“ vo veľké hviezdy pre celú jednu mladú generáciu fanúšikov extrémnej gitarovej hudby. A tak o tom, či je alebo nie je metal mixnutý s hardcore/punkom v dnešnej dobe za zenitom, môžeme aj vďaka PARKWAY DRIVE bezúspešne a donekonečna polemizovať.