V apríli tohto roku sa mi podarilo urobiť rozhovor s MACABRE. No keďže sa vtedy pre nedostatok času nedostalo na viaceré moje otázky, rozhodol som sa využiť príchod skupiny do Košíc a zorganizovať osobné stretnutie. Okrem speváka - vlastným menom Lance Lencioni (Corporate Death) - mi robil spoločnosť aj basgitarista Charles Lescewicz (Nefarious) a manažér skupiny Rodney Pawlak (Mindmelt). Paradoxne príjemný rozhovor, ktorý sa zväčša točil okolo nepríjemných a krvavých tém, potvrdil môj dovtedajší pohodový dojem z členov MACABRE. Aj napriek únave a nie najpríjemnejším podmienkam na tesne predtým odohratom koncerte pôsobili chlapi uvoľnene a so záujmom i nadšením odpovedali na položené otázky.

Predtým ako sa pustíte do čítania aktuálneho rozhovoru, odporúčam vám preštudovať aj ten predchádzajúci.

Skôr ako prejdem k otázkam, na ktoré sa pri našom predošlom rozhovore nedostalo, vrátim sa k chystanej novinke, o ktorej sme sa bavili už minule. Máš pre nás už nejaké konkrétnejšie informácie o nej?

Corporate Death: Ako som už dnes povedal na pódiu, „Grim Scary Tales“ vyjde v októbri.. Čo viac by si chcel ešte vedieť?

Kto produkoval „Grim Scary Tales?

Corporate Death: Producentom je mladý, neznámy a talentovaný chlapec z Indiany.
Rodney Pawlak: Volá sa Geoff Montgomery. Ešte o ňom budete veľa počuť.

Len nedávno vám vyšlo EP „Human Monsters“, sú jeho skladby niečím odlišné od tých na „Grim Scary Tales“?

Corporate Death: „Human Monsters“ vyšlo na vinyle v limitovanej sérii tisíc kusov, niečo ako demo pred plnohodnotnou nahrávkou. Všetky štyri skladby budú aj na „Grim Scary Tales“, a to v rovnakých verziách. Takže jediný rozdiel bude len vo zvuku.

Pozvali ste si na nahrávanie aj nejakých hostí?

Corporate Death: Nie, vystačili sme si sami. Ako vždy.

Vy sami, máte okrem MACABRE aj nejaké iné hudobné projekty?

Corporate Death: Nie, myslím, že nám úplne stačí venovať sa naplno jednej kapele.
Rodney Pawlak: Ak sa to dá považovať za samostatný projekt, tak Corporate Death a Nefarious hrajú aj v MACABRE MINSTRELS.
Corporate Death: Rodney má v podstate pravdu, aj keď v tomto prípade ide len o bočný projekt pevne pripútaný k MACABRE.

Prečo ste sa na aktuálnom albume rozhodli venovať pozornosť historickým vrahom, ako sú Drakula a Bátorička?

Corporate Death: Už samotný názov „Grim Scary Tales“ napovedá o tom, čomu sa budeme venovať. Máme pripravený materiál na dva albumy, prvým bude už spomínaný „Grim Scary Tales“ a bude sa venovať sériovým vrahom od antického Ríma až po prvú svetovú vojnu.

Môžeme dúfať, že tá druhá časť „Grim Scary Tales“ vyjde skôr ako o sedem rokov?

Corporate Death: (Smiech.) Dúfajme, že sa tento projekt podarí zrealizovať skôr.

Aké zaujímavé príbehy ste pri skladaní materiálu ešte použili?

Corporate Death: Hneď prvá skladba je venovaná asi prvej zdokumentovanej trávičke v ľudskej histórií, žene menom Locusta, s ktorej službami bol cisár Nero veľmi spokojný. Stihla otráviť asi šesť ľudí, väčšinou hubami. Na ostatné si počkaj až vyjde album, nebudeš sklamaný (Smiech.)

Nezabudli ste na Kaina, vôbec prvého vraha v ľudskej histórii?

Corporate Death: Nie, nezabudli, ale ako určite vieš, my sa venujeme výlučne sériovým vrahom, takže jeho príbeh nepasuje ani k MACABRE, ani ku koncepcii oboch pripravovaných albumov. Kain bol jednoducho málo výkonný vrah. (Smiech.)

Prečo ste sa vlastne rozhodli venovať výlučne téme sériových vrahov, vražd a násilia?

Corporate Death: Na začiatku sme mali iba niekoľko skladieb, ktoré sa venovali vrahom a nemysleli sme, že sa neskôr budeme venovať iba tejto téme. Zvrhlo sa to samo od seba.

Takzvaný prirodzený vývoj?

Corporate Death: V podstate áno, ono vlastne robíme to, čo už tu raz bolo niekedy v stredoveku. Pouliční herci a básnici vtedy chodili od mesta k mestu a vo svojich vystúpeniach a básničkách upozorňovali na takýchto týpkov. Spôsob šírenia informácii ostal, akurát my to robíme hlasnejšie a trošku divokejšie (Smiech.)

A čo konkrétne chcete prezentovať touto témou? Je to len zábava alebo ide aj o vážnejšie pohnútky?

Corporate Death: V žiadnom prípade nehovoríme, že to, čo robia vrahovia a násilníci, je fajn. Ale skladby sú o zlovestných veciach, preto to tak aj musí znieť - sem-tam humorne, sem-tam zlovestne, podstata je v textoch. Musíš ich poriadne počúvať.

Akým spôsobom vyhľadávate udalosti, prípadne mená, ktoré neskôr zvečníte na svojich albumoch?

Corporate Death: Občasné strieľanie v škole nie je až také zaujímavé ako príbehy sériových vrahov. Snažíme sa vypovedať príbehy skutočných šialencov. Čím šokujúcejší príbeh, tým lepšie.

Čo si myslíte o popularite niektorých sériových vrahov?

Corporate Death: Každého zaujímajú palcové titulky v novinách. Stará pani vezme do rúk noviny a čo vidí: „Medzi nami sa voľne pohybuje vrah!“. Prvé čo ju napadne: „Kde je? Čo robí? Prečo to robí? Ako to robí?“ Je to ako davová hystéria. Nemôžeme sa tváriť, že to neexistuje, keď to tu evidentne je.

Aké dôvody ťa viedli k tomu, že si navštívil vo väzení Johna Waynea Gacyho a dokonca si sa s ním aj vyfotil?

Corporate Death: Niekedy dávno mi raz jeden môj priateľ ukázal fotku s Gacym. Neskôr som na to zabudol, ale po čase som ho požiadal o stretnutie a on súhlasil. Bol som zvedavý, aké je to stretnúť niekoho, ako je Gacy. Niekoho, kto počas svojich výčinov žil len pár desiatok míľ od môjho domu - asi štyridsaťpäť minút cesty autom.

Ako si sa cítil počas návštevy?

Corporate Death: Neviem, bol to trochu zvláštny pocit, sedieť vedľa niekoho ako Gacy. Vyzerá ako normálny chlap, ale vieš čo všetko urobil a napriek tomu sedíš pri ňom. Jeden z tých čudnejších zážitkov.

Na vašej stránke máš viaceré fotky s Gacym, kto sú tie ženy na spoločnej fotografii?

Corporate Death: Bol som tam s mojou mamou a jej kamarátkou. Boli rovnako zvedavé ako ja a aj ony mali z toho stretnutia rovnaký pocit ako ja. Bol to čudák, stále tvrdil že je nevinný. Možno, že za tú dobu stihol presvedčiť aj sám seba o svojej nevine.

Na niektorých promo fotografiách a aj na koncertoch sa zvyknete štylizovať do podoby nevzdelaných vidiečanov, akí ste ale v skutočnosti?

Nefarious: Nevzdelaní vidiečania?! Tak takí určite nie sme! Naše vzdelanie je, povedal by som, nadpriemerné!

(Keďže sedel obďaleč, nepočul dobre moju otázku. Po jej zopakovaní Rodneym Pawlakom sa viditeľne upokojil. Pozn: autor)

Corporate Death: Zober si film Texaský masaker alebo fotografie Eda Geina, podobne sa snažíme štylizovať aj naše fotky. Už len preto, lebo vo väčšine prípadov tak vyzerajú chlapíci, o ktorých sú naše texty.

Čo pre vás znamená MACABRE? Je to životný štýl, spôsob obživy alebo zábavy?

Corporate Death: Keď nie sme na turné, pracujeme. Ale v budúcnosti, vlastne už na budúci rok, sa chystáme oveľa viac koncertovať. Pravdepodobne budeme robiť muziku na plný úväzok, keďže turné zaberie veľa času. Popritom nás čaká skúšanie nových skladieb, návrhy tričiek a iného tovaru a tak ďalej. 

Aké najbližšie turné vás čaká?

Corporate Death: V novembri sme pravdepodobne späť v Európe, ideme na turné s NAPALM DEATH. (Informácie o zastávke u nás, pozn: autor)

Len nedávno ste sa vrátili z austrálskeho turné. Aké ste si odtiaľ priniesli zážitky, prípadne inšpirácie?

Corporate Death: Na nejaké konkrétne inšpirácie nebol čas, ale inak bolo turné naozaj super. Veľmi dlho sme tam neboli, ale sú tam veľmi milí ľudia.

Nefariuos: Austrálčania sú najlepší ľudia na svete. Asi sa tam na budúci rok vrátime v rámci turné.

Dnes máte za sebou dosť náročný koncert, takže vás už nebudem dlhšie trápiť a položím vám už len jednu otázku. Aké akcie hrávate radšej? Klubové ako dnes, alebo máte radšej festivaly, ako napríklad Brutal Assault, odkiaľ ste dnes prišli?

Corporate Death: Je to tak päťdesiat na päťdesiat. Kluby majú svoju atmosféru: ľudia priamo pred nami, bližší kontakt s publikom. Naopak na festivaloch je omnoho viac ľudí, ale ten kontakt už nie je taký bezprostredný. Ale nám je to v podstate jedno. Hlavne, že hráme pre našich fanúšikov.

Pomoc s rozhovorom a preklad: Jozef Balogh

Fotografie: Koscj a oficiálne stránky skupiny