Situácia hudobného fanúšika sa za ostatnú dekádu zmenila neuveriteľným spôsobom. Nie až tak dávno bol priaznivec koncertných zážitkov rád za každé odpľutie od stola hodujúcich Západoeurópanov. Dnes, v dobe Schengenu, eura, globálnej krízy a mizerných predajov CD sú to kapely, ktoré sa doprosujú, natlačené v dodávkach križujú unavenú Európu zhora dole a z blahobytného západu na divoký východ. Ak svojich miláčikov nevidíte aspoň raz ročne, je problém na vašej strane.

I tak sa nájdu spolky, ktorých show sú viac raritou než fixnou položkou koncertného diára na daný rok. Možno prekvapivo medzi ne patria Taliani UFOMAMMUT. Ktovie, či to bol nádych tajomna, zahaľujúci zvláštne trio z okolia Turína, alebo hlad po klubových koncertoch, až teraz lenivo striedajúcich hutnú festivalovú sezónu: do preverenej Areny sa zbehlo na dve stovky postavičiek z najrozličnejších kútov undergroundovej scény.

Netuším, koľko z domorodcov sa prišlo pozrieť na kamarátov z MONSTERS OF THE ORDINARY, priemernej lokálnej stonermetalovej atrakcie, ktorá štvrťhodinu bavila a nasledujúcich tridsať minút nútila premýšľať, ako je možné, že v celom Československu tento dnes mimoriadne vďačný štýl hrá snáď toľko skupín, na koľko stačí jedna ruka. Jednoduché, preverené postupy držali pokope slušná gitara a basa, pridajte viac či menej falošného speváka a celkovo až príliš obyčajný dojem – tu netreba žiaden extra talent, aj tak si zahráte pred zaujímavými headlinermi.

Tými boli jednoznačne UFOMAMMUT, už od prvých zábleskov pre malú (a najmenšiu) Arenu netypickej projekcie pôsobiaci zreteľne inak, než stredný žánrový prúd. Trojica muzikantov bola viditeľnejšia, keď sa motala okolo stánku s merchandise, ktorému dominovali plagáty z dielne spriazneného štúdia Malleus (za ceny naznačujúce, odkiaľ plynie väčšia časť príjmov z turné), než na pódiu. Tam za seba nechali rozprávať nástroje – v minimálnej zostave gitara-basa-bicie, občasný, prakticky bezslovný vokál a predkrútené samply. Takmer hodinu a pol trvajúci, neprerušený set čerpajúci z odkazu stoner-, sludge- či doommetalu a okorenený nemalou dávkou psychedelickej repetitívnosti a hypnotickej naliehavosti mal ťažisko medzi ostatnými dvoma epickými počinmi „Idolum“ a samozrejme „Eve“. Tej patrila prostredná časť vystúpenia, v celom spektre od cinkavých postrockových vybrnkávačiek až po dunivé doomové crescendá.

UFOMAMMUT sú dostatočne skúsení a vyhratí, aby dokázali preniesť rafinovanú gradáciu albumov aj do ich podstatne hutnejšieho pódiového prevedenia – a aj napriek istej predvídateľnosti si udržali pozornosť publika až do konca. Zatiaľ nie sú trendsettermi a aj v najsilnejších okamihoch „len“ dýchajú na chrbát skutočným pionierom (či už za nich budete považovať PINK FLOYD alebo ELECTRIC WIZARD), no aj napriek tomu poskytujú dostatok dôvodov, prečo počúvať práve ich.
Príjemný večer, po ktorom sa „Eve“ na istý čas presťahuje do CD prehrávača.

Foto: ilustračné