Zrecenzovať „Psychogrotesque“ v kontexte súčasnej post-blackmetalovej produkcie nie je jednoduchou úlohou. Aj keď sa smery v tvorbe žánrových lídrov rozbehli do rôznych dimenzií, stále sa dá vypozorovať určitý schématizmus v ich trajektóriách, ktorý sa týka aj recenzií. Obdobne by sa dal nájsť aj na novinke ABORYM, aj napriek tomu, že kapela vždy stála niekde na okraji trendov, pevne sa ich však držiac. V zostave zostalo už len jedno slávne meno v podobe konroverzne známeho bývalého bubeníka EMPEROR – Barda „Fausta“ Eithuna. Kreatívnu silu ABORYM tak dnes reprezentuje Malfeitor Fabban ako jej jediný pôvodný člen. 

Štýlovo je možné „Psychogrotesque“ pohodlne zaradiť medzi tohtoročné produkcie DEATHSPELL OMEGA a ABIGOR, obohatené o vlastný rozmer. Súčasný blackmetal by sa dal charakterizovať v nebývalej miere snahou o zachytenie extrému v maximálne komplikovanej inštrumentálnej esencii. Tejto snahe je podriadený aj „Psychogrotesque“ s obligátne očíslovanými skladbami. Na prvý pohľad chaotické prekomplikované hudobné štruktúry skrývajú originálne nápady i podmanivé atmosférické celky.

ABORYM sa v tejto dekáde vždy snažili vyladiť spoj medzi extrémnym gitarovým blackmetalom a „raveovou“ elektronikou. Úspešne sa to však darí až v súčasnej personálnej konštelácii, a tak je možné si vychutnať exkluzívne dobré momenty z oboch týchto hudobných svetov. Prelomovými kúskami na albume bude určite silne atmosférická „IV“ evokujúca najlepšie momenty NEGURA BUNGET a apokalyptická tancovačka „VIII“. Nutno podotknúť, že všetky skladby na seba plynule ideovo nadväzujú a popri elektronike sa dočkáme aj akustických nástrojov, avšak so striktne gitarovým ťažiskom. Momentov hodných povšimnutia je ako na každej kvalitnej nahrávke nesčítane, pričom je len na ochote poslucháča hľadať – silný nástup „V“ s povinným saxofónom alebo ekvilibristické gitarové sólo pred blackmetalovým náklepom v „X“ hovoria za všetko.

Osobitnú pochvalu musím vyseknúť práve Faustovi na bubeníckej stoličke, ktorý viac než úspešne nahradil predtým užívaný automat a dodal albumu množstvo pridanej hodnoty. Nech je „In The Nightside Eclipse“ akokoľvek dobrý album, jeho výkon na „Psychogrotesque“ je rádovo lepší. Druhá pochvala ide smerom k premysleným kombináciám blackmetalových eskapád s melodickými (elektronickými, akustickými) motívmi, čistým vokálom a dokonca aj zbormi (vo „VI“). Tieto vsuvky obstaráva bohatý zástup hostí, ktorí sa podieľajú na výslednej kvalite „Psychogrotesque“.

„Psychogrotesque“ je podareným a veľmi uceleným dielom, ktorý je pre poslucháča prístupnejší ako posledné nahrávky ABIGOR alebo DEATHSPELL OMEGA, na druhej strane možno o kúsok menej novátorský. To mu dáva istý punc väčšej premyslenosti a rýchlejšej vstrebateľnosti s rovnako účinnou dávkou roztaveného čierneho kovu. Tento rok bude voľba najlepšieho albumu ťažkým orieškom.