INSECT ARK - Raw Blood Singing
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Bol to myslím Jan Petričko, kto sa v časopise Rock Report na jar roku 1999 tešil z nového albumu SKUNK ANANSIE "Post Orgasmic Chill" takým spôsobom, že nadšene odkazoval všetkým nudným brit-popovým kapelám, aby si láskavo brali príklad. Vraj zabudli, že výraz rock´n´roll pôvodne pochádza z černošského označenia pre sexuálny styk a SKUNK ANANSIE im to v plnej paráde pripomenuli. Celkom by ma zaujímalo, čo by v tejto súvislosti Honzík povedal o debutovom albume nórskych KVELERTAK. Bohapustá jebačka je v tejto súvislosti naozaj slabé a nevýstižné pomenovanie.
Šestica potetovaných šialencov zo Stavangeru prehla black metal cez starý vikingský trón a pretiahla ho s eleganciou FOO FIGHTERS, extravaganciou TURBONEGRO a drsnosťou BACKYARD BABIES. V snahe nájsť absolútny groove KVELERTAK neváhajú siahnuť po akýchkoľvek prostriedkoch. Hlavne nech to riadne hobľuje. Úprimnosť garážových kapiel miešajú s chytľavosťou nórskeho folklóru. Všetky skladby sú naspievané štýlovo v rodnom jazyku - nechcú vraj odovzdávať žiadne hlboké posolstvá, takže je to podľa nich v podstate jedno. Nie je. Aj vďaka tomu pôsobia oveľa prirodzenejšie a sympatickejšie.
Svoju prvotinu dotiahli KVELERTAK do absolútneho detailu aj po formálnej stránke. Kurt Ballou z CONVERGE a jeho produkcia sú už naozaj overená značka kvality. Spomeňte si, čo dokázal vytrieskať z mladíkov BLACK BREATH. Nie inak je tomu aj v prípade nórskej svorky mlsných vlkov. Ak podľa kolegu Dalasa KVELERTAK na koncertoch bojujú o prvú ligu, v štúdiu tam najmä vďaka Kurtovi a jeho práci zaručene patria už po prvom albume. No a samozrejme obal. Pán John Dyer Baizley sa opäť raz vytiahol. Niečo prekrásne.
KVELERTAK sú spolu s krajanmi SHINING najväčšou ozdobou agilného vydavateľstva Indie Recordings. Koncerty po boku CONVERGE či BISON B.C., veľmi kladné hodnotenia u novinárov v prestížnych médiách, nadšené ovácie fanúšikov na koncertoch - máloktorá kapela to má takto dobre našliapnuté hneď po prvom albume. Už teraz so zatajeným dychom očakávam ich koncertné prevedenie dokonalého black´n´rollu na letnom sviatku extrémnej hudby pod logom Brutal Assault.
Najlepší rock´n´roll súčasnosti.
8 / 10
Erlend Hjelvik
- spev
Bjarte Lund Rolland
- gitara
Maciek Ofstad
- gitara
Vidar Landa
- gitara
Kjetil Gjermundrød
- bicie
Marvin Nygaard
- basgitara
1. Ulvetid
2. Mjød
3. Fossegrim
4. Blodtørst
5. Offernatt
6. Sjøhyenar (Havets Herrer)
7. Sultans Of Satan
8. Nekroskop
9. Liktorn
10. Ordsmedar Av Rang
11. Utrydd Dei Svake
Vydáno: 2010
Vydavatel: Indie Recordings
Stopáž: 48:42
Produkce: Kurt Ballou
Studio: God City Studio, Salem, MA
Ak by som písal tento drupík po prvom vypočutí, jeho posolstvo by bolo identické s posolstvom recenzie. Takto mám však ku KVELERTAK pár výhrad, ktoré by sa dali zhrnúť do dvoch slov: LORDI syndróm.
Tak v prvom rade, k tomu black metalu: zopár ledabolo pohodených pasáží, ktoré formálne využívajú gitarovú techniku používanú v black metale, mi naozaj nepríde natoľko smerodatných, aby bolo treba tento žáner spomínať až tak často, ako to robí Rudi. Keď už spomíname tie sexuálne asociácie, blackmetalový rokenrol predviedla oveľa lepšie svojho času kapela, ktorá na rozdiel od KVELERTAK pojebala celý vesmír.
Ono to celé naozaj vyzerá fajn, všetko je dokonalé. Muzika je dravá a bláznivá, veľmi hlasná, klip je veľmi energický, spotený, násilný, KVELERTAK vyzerajú popiči drsne, s kerkami a tak, navyše tá nórčina. Fajn, ale prečo mám pocit, že tú muziku by v pohode zniesol aj priemerný poslucháč hard rocku? Navyše si všimnite detail: akým spôsobom je zmixovaná singlovka "Mjød" oproti zvyšku albumu. Tie mäkšie a rockovejšie gitary, rádiovejší zvuk, fakt je toto kapela, ktorá má úplne všetko na saláme a keď sa im nebudete páčiť, bez problémov vám pridrbe medzi oči? Nemyslím si.
Aby sme si rozumeli, debutová doska je fajn, chytľavá a počúvateľná, za sedmičku úplne v pohode, kapela určite nemá problém vytŕčať a zaujať. Môj problém spočíva len v trvácnosti ich muziky... a povedzme, že nos medzi očami im ešte verím, no pri tých kerkách a krvi už mám trochu pochybnosti.
-bez slovního hodnocení-
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Odporně chutná lahůdka ukuchtěná z nekompromisně kvalitních surovin. Je to "jen" svérázný old school death metal anebo moderní verze extrémních forem metalové muziky? Možná oboje,ale rozhodně unikátní záležitost pro hledače v okrajových hudebních sférách.
Velkolepé, mnohovrstevnaté a produkčně velkorysé dílo. Jiné ani po minulém albu být nemohlo. Pro někoho možná i trochu za hranou kýče, ale když Jón Aldará se velmi dobře poslouchá, ať působí kde chce. Není to na první poslech, ale i po něm už spokojenost.
Deska, která po skvělém singlu ("Break My Lying Tongue") nakonec nedokázala tuto laťku udržet po celou hrací dobu. Silnější skladby se míchají s těmi "vatoidními" a jako celek nahrávka uplyne a příliš emocí nevzbudí. Model VOLA se asi opravdu vyčerpává.
Zásadní kapela mého dospívání a také kapela, kterou jsem 20 let ignoroval přišla s deskou odkazující k tomu nejlepšímu z její historie. Zároveň ovšem ani neevokuje pocit opakování se. "Disintegration" je jen jeden, ale tohle rozjímání mě prostě baví.
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.