Petra
S odstupom niekoľkých mesiacov od viedenského koncertu som mala šťastie vidieť Gamma Ray opäť. Tento krát mal koncert pre mňa osobitú príchuť, pretože som za mojimi obľúbencami nemusela vyraziť za hranice všedných dní, ako obyčajne, keď chcem zažiť nejakú skupinu live. Sen sa stal skutočnosťou a vďaka EPG Rock On! si mohli prísť konečne na svoje aj slovenskí metaloví fans .
Do Detvy som dorazila popoludní, pred športovou halou postávalo zatiaľ len niekoľko ľudí, ktorých prítomnosť svedčila o tom, že sa tu večer bude naozaj niečo diať. Koncert mal oficiálne začať o siedmej, no ešte o 18 45 sme všetci stáli pred halou. Je sympatické, že ľudia podporili túto akciu a pricestovali naozaj zo všetkých kútov Slovenska, prišli aj Poliaci a podľa informácií aj zájazd z Čiech.
Po hodine nezmyselného čakania, kedy sa do vnútra dostalo len minimum fanúšikov, pretože sa púšťalo len jednými dverami, som to vzdala, s tým, že o polhodinu bude situácia určite lepšia.
Zmeškala som tak síce vystúpenie prvej predkapely Definition, ale myslím, že som o nič neprišla. Pri vstupe do haly ma totiž doslova ovalilo horko, ktoré tam vládlo. Na pódiu už hrali chalani z Tristany, ale na ich hudbu som sa vôbec nemohla sústrediť. Moja jediná túžba v tej chvíli bola, dostať sa von na čerstvý vzduch! Bojovala som sama so sebou, ale čo by človek nevydržal pre Kaia Hansena a Gamma Ray? Spevák z Tristany oznámil záverečnú skladbu, ale potom sa v organizácii niečo zmenilo, tak odohrali ešte dva akoby prídavky. Pôsobilo to trochu rozpačitým dojmom, kdesi zozadu sa ozval naštvaný krik s poznámkou, či aj Gamma Ray bude môcť takto pridávať.
Všetci sme boli dosť nedočkaví, a našu trpezlivosť ešte potrápili technici, čo upravovali pódium a ladili nástroje. Trvalo im to zhruba štyridsať päť minút – na čakanie som si v rámci tejto akcie už zvykla.
Konečne zhasli svetlá, nastal veľký aplauz a Kai, Henjo, Dirk a Daniel bez veľkých okolkov začali so skladbou Rebellion In Dreamland. Naozaj vhodný song na začiatok, len akosi vystrihli ten záverečný refrén... Chalani prešli plynulo do Dethrone Tyranny, potom nás Kai privítal, hovoril, že je rád, že tu môžu prvýkrát vystupovať – jeho slová zneli veľmi úprimne, a aby sa nám zavďačil, ako tretiu odohrali skvelú skladbu Ride The Sky. Strhlo ma to tak, že som odspievala zakaždým celý refrén. Fantázia! Pokračovalo sa ďalej so skladbami z posledného albumu No World Order, Fire Below a potom návrat v podobe Land of The Free.
Už si nepamätám presné poradie skladieb, koncert som si naplno vychutnávala, a poznámky by znamenali len stratu času. Kai neustále komunikoval s publikom, mal radosť rovnako ako my. To sa mi na ňom páči, že na jednej strane pristupuje k veci veľmi profesionálne a na druhej strane má k speed metalu rovnako oddaný vzťah ako fanúšik. Kaiovi sekundoval hlavne Dirk. Henjo sa mi zdal byť trochu v úzadí, ale ku koncertu pristupoval s rovnakým nadšením, čo bolo zjavné počas gitarových sól. Apropo, sóla som si nie vždy mohla naplno užiť vďaka jednému svetlu, ktoré ma v pravidelných intervaloch pri väčšine sól oslepovalo. Ešte som nespomenula Daniela, skrytého za bicími. Patrí mu obdiv a uznanie, že v takých saunových podmienkach dokázal vydať zo seba maximum a bez problémov odohrať bez mála dvojhodinový koncert.
S ďalších skladieb ma očaril Dream Healer s kúzelnými basovými vyhrávkami, o odľahčenie sa vzápätí postarala skladba Heaven Can Wait z debutového albumu. Nasledovali Valley of The Kings, Man On A Mission a Eagle. Nálada v hale stúpala, priala som si, aby tento večer nikdy neskončil. Teplo však začínalo byť zase neznesiteľné. Kai dokonca vypýtal vodu pre ľudí pod pódiom a nakoniec ich aj sám polieval.
Na akože koniec zaznela obľúbená Somewhere Out In Space, ktorá vďaka malému prearanžovaniu s priestorom pre fanúšikov, získala neskutočné dimenzie. Po dlhom outre, typickom pre záverečnú skladbu, prešli Hansenovci nečakane do dokončenia Rebellion. Naozaj geniálny nápad, po chrbte mi po celý čas behali zimomriavky.
O prídavky sme ani veľmi nemuseli žiadať. Chalani sa sami vrátili a odohrali Send Me A Sign – jedinú skladbu z Powerplant. Úžasný koncert zakončili klasikou najväčšou – I Want Out. Za obrovského aplauzu, skandovania a Kaiovým skokom z podstavca bicích (už druhým v ten večer) koncert skončil. Plná dojmov som ešte chvíľu ostala sedieť, zrazu sa mi ani nechcelo odísť...
Koncert dopadol dobre aj pre organizátorov, hoci hala nebola úplne vypredaná. Páčilo sa mi, že dorazili aj metloši holdujúci iným štýlom. Myslím, že na Slovensku sa to koncertne v nasledujúcich mesiacoch vylepší a je príjemné, že všetko odštartovali práve Gamma Ray.