Návraty kapiel, ktoré najväčší podiel svojej slávy zožali na scéne v polovici deväťdesiatych rokov, sú pre toto obdobie vcelku príznačné (nepísal som o tom už niekde?). Sem tam sa niečo vydarí, no väčšinou ide skôr o predsmrtný kŕč. Na mieste je otázka, či je dnes ešte možné prísť s albumom číreho pagan(-black)metalového strihu, ktorý by zaujal. Ak sa pozrieme na nulový kariérny vývoj Vratyasa Vakyasa z hudobného hľadiska, predchádzajúca odpoveď je jasná a výsledný verdikt zostáva len na osobných sympatiách a preferenciách.
FALKENBACH ako pohanská „show“ jedného muža zaujal na sklonku minulého tisícročia. Sám som sa vtedy snažil získať nejakú tú jeho nahrávku, tak nekritický opisovanú v papierových zinoch. Spomienky bývajú pozitívnejšie než aktuálna realita, a tak som pristupoval k „Tiurida“ s opatrným optimizmom. „Heralding The Fireblade“ si občas pustím, ale hneď od počiatku vo mne vzbudila novinka skôr skepsu. Nejaký zásadný vývoj by v tomto prípade neočakával nikto a je dosť príkladov kapiel, ktoré aj bez výrazných žánrových presahov dokážu vyprodukovať svoju kvalitu. „Tiurida“ však trpí zásadným syndrómom nudy, ktorej hladinu len jemne rozčerí občasne zaujímavý motív. Výpravný charakter, typická charizma a miestami dobrá náladotvorba môžu byť pozitívnymi bodmi nahrávky. Na druhej strane primitívna párakordová melodická výstavba s povinne znejúcim zakomponovaním akustických gitár a spev, ktorý zriedka opúšťa jednu tóninu, zrážajú body strmo dole.
Na takto nevýraznú prezentáciu sme si u FALKENBACH zvykli, avšak tento nedostatok suplovalo charakteristické obrazotvorné fluidum. Toto je tentokrát skryté pod kompozičnou ťažkopádnosťou a prejsť sa cez stopáž albumu bez újmy predstavuje problém. O to väčší, že tu máme predchodcov, ktorí sú kvalitatívne lepší. Rovnaký zvuk, podobné aranže a monotónna výstavba skladieb bez nápadov sú zjavné negatíva, ktoré sa nedajú prepočuť. Prílišnú jednoduchosť tu nedokáže maskovať ani skrývanie sa za klamlivý opar monumentálnej atmosféry. V sumári mi vždy príde jednoduchšie siahnuť po ktoromkoľvek predchodcovi „Tiurida“, prípadne po inštrumentálne vyspelejších dielach (napr. od CALES).