Nemôžem sa zbaviť dojmu, že tvorba PESTILENCE začala vykazovať znaky akejsi rozpoltenosti. Netuším, do akej miery sa Patrick Mameli stotožnil s postavou dogmatického kazateľa z obalu nového albumu. Preto i môj postoj a následné hodnotenie novinky „Doctrine“ pretrváva v nejednoznačnej, doslova schizofrenickej rovine. Keď som kedysi Patricka spovedal pri príležitosti vydania „Resurrection Macabre“, cítil som z jeho slov úprimnú radosť, nie chladný kalkul spojený so znovuobnovením domovskej kapely. Nebudem súdiť, rozporuplné pocity z aktuálnej nahrávky však neskryjem.

Prvá z výrazných zmien sa týka zostavy – okrem samotného Mameliho v nej nenájdeme nikoho spred dvoch rokov. Basgitary sa chopil mág Jeroen Paul Thesseling, činný tiež v OBSCURA, ktorého meno figuruje aj pod míľnikom „Spheres“. Druhú gitaru obstaral ďalší „starý známy“ Patrick Uterwijk a za bicími posedel Yuma Van Eekelen (BRUTUS). Zaostali ambície holandského „dream teamu“ za očakávaniami?

Počiatočné zdesenie z prvého vypočutia albumu už (našťastie) vyprchalo, takže Mameliho vokálny prejav možno hodnotiť s istým odstupom. Spev nečakane dostal punc starej metalovej školy, keď „škatuľkovanie“ malo len okrajový význam. Nečakaným bol iste aj fakt, že z nahrávky začne ryčať reinkarnovaný Martin Van Drunen s koreňmi inšpirácie v tvorbe DEATH. Tak či onak, záleží od vkusu. Komu sa zdal vokál na predchádzajúcom albume príliš deathmetalovo štandardný, snáď ho súčasná podoba nadchne viac.

Popravde, zásadným problémom „Doctrine“ je to, že skutočne silné momenty sa začnú strácať pod nánosom monotónnosti. Nemá význam polemizovať o hráčskych schopnostiach a technickej zručnosti, keďže v prípade PESTILENCE by išlo o činnosť nanajvýš zbytočnú. Po doznení „chorého“ religiózneho intra „The Predication“ dáva úvodný výkrik v „Amgod“ tušiť prítomnosť vyššie uvedených zmien. Album plynie v sekvencii jednoslovne nazvaných skladieb, ktoré prekypujú najmä dychberúcou rytmikou dvojice Thesseling - Van Eekelen.

Netrúfam si zasvätene hodnotiť prínos zvyšnej dvojice z technického pohľadu – po niekoľkonásobnom počutí sa však silno podladené gitary zlievajú v nezáživné riffovanie. Čo sa jednotlivých kompozícií týka, vyčnievajú titulná „Doctrine“, „Absolution“ alebo mnou favorizovaná „Sinister“.

Kapelmajster Mameli nachystal pod hlavičkou PESTILENCE neľahké sústo, o ktorom sa bude v metalovom svete zanietene diskutovať.

Ešte k spomínanej rozpoltenosti – fúzia death metalu s progresívnymi prvkami (džezovými, ak chcete) nepôsobí v tomto prípade príliš celistvo. Nahrávka je neurotická, znepokojujúca, čo jej však na druhej strane pridáva na zaujímavosti. Neviem, možno by skupine prospelo menej sa obhliadať do minulosti, máličko ubrať technických fines a pridať atmosféry. Otázne je, či si kapela, ktorá má na svojom konte klenoty ako „Consuming Impulse“ alebo „Testimony Of The Ancients“, na podobný krok trúfa. „Doctrine“ je dielom, ktorého reálnu silu otestujú až koncertné pódiá. Z dvojice reunionových albumov ten kontroverznejší.