Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Priznám sa, že nepatrím k skalným fanúšikom WINDS OF PLAGUE. Napriek tomu som kalifornskému sextetu nikdy neupieral snahu o originálne poňatie a zvuk, ktorý absorbuje veľké množstvo moderných (až trendových) metalových vplyvov, kombinovaných s hutnou hardcore údernosťou. Práve z tohto dôvodu je bezpredmetné vymýšľať pre WOP novú žánrovú škatuľku. Označenie „symfonický deathcore“ však nie je najvhodnejšie, nakoľko tvorba kapely má podstatne bližšie k BLEEDING THROUGH než k úderkám WHITECHAPEL alebo DESPISED ICON.
Štvrtý dlhohrajúci počin nesie názov „Against The World“ a neskrýva vonkajšiu podobnosť s opusom „Decimate The Weak”. Čo sa hudobnej produkcie týka, podobnosť tu svojim spôsobom nekončí. Patetické (nie nutne v pejoratívnom význame) intro „Raise The Dead” strieda úvodná kompozícia „One For The Butcher”, ktorá je zástupcom toho lepšieho, čo novinka ponúka. „Drop The Match” bezpochyby ašpiruje na post úspešnej koncertnej „hopsačky”.
Následne výpravný úvod v „Built For War” predznamenáva dianie vecí nevídaných – konkrétne sa udial hosťujúci Jamey Jasta. Nezameniteľný hlas HATEBREED dodal tejto chytľavej skladbe patričnú agresiu a predurčil ju k niekoľkonásobnému vypočutiu bez straty hitových ambícií. Jastu zbožňujem, preto by som s najväčšou pravdepodobnosťou chválil jeho vokálny vklad kamkoľvek.
Ukážkový príklad toho, čo mi na albume najviac prekáža, je inak úžasná „Refined In The Fire” (s podporou Mattieho Montgomeryho z FOR TODAY). V momente, keď sa skupina mohla pohrať s motívom a ďalej ho rozvíjať, utopila ho v bezpohlavných klávesových plochách. Počnúc riekankou „The Warrior Code”, ktorú zaobstaral profesionálny wrestler Ultimate Warrior, sa nahrávka pomaly láme do svojej slabšej polovice. Titulná „Against The World” ešte uvedené tvrdenie popiera, zdanlivo nenápadná melódia znie v hlave vskutku dlho.
Horšie sú na tom priemerné položky „Monsters” (hosťuje Drew York zo STRAY FROM THE PATH), „Most Hated”, „Strength To Dominate”, ako aj „Only Song We’re Allowed To Play In Church Venues”, ktorej opodstatnenie spočíva len v úlohe intermezza pred razantnou skladbou „California”. Napriek účasti Martina Stewarta (TERROR) ide o nie príliš podarený pokus o oživenie starej školy v duchu BIOHAZARD.
Som presvedčený, že „Against The World” málokoho posadí na zadok a rozhodne neprepíše metalovú históriu. Priaznivci predošlých albumov budú zrejme sklamaní z úbytku technickej hry v prospech jednoduchších kompozícií. Zahraničné kritiky poväčšine nešetria chválou, môj pohľad je triezvejší – napriek všetkých „muchám” sa kontroverzní WINDS OF PLAGUE vôbec nepočúvali zle.
Partiu okolo maskulínneho alfa samca menom Johnny Plague treba brať s nadhľadom. Komu miestami prehnaný bojovnícky koncept WINDS OF PLAGUE nevonia, toho „Against The World” rozhodne nepresvedčí.
Uznávaní i zatracovaní, resp. počúvajte alebo nechajte byť.
1. Raise The Dead
2. One For The Butcher
3. Drop The Match
4. Built For War
5. Refined In The Fire
6. The Warrior Code
7. Against The World
8. Monsters
9. Most Hated
10. Only Song We’re Allowed To Play In Church Venues
11. California
12. Strength To Dominate
Diskografie
Against The World (2011) The Great Stone War (2009) Decimate The Weak (2008) A Cold Day In Hell (2005)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2011 Vydavatel: Century Media Records Stopáž: 38:36
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.