Korunný princ hardcoreového trónu, srdce a mozog slovutných HATEBREED, natočil sólový album. Strohá informácia, ktorá pramení z nemalých ambícií Jameyho Jastu mimo domovskej kapely. Odhliadnuc od „hosťovacích“ aktivít, mám na mysli predovšetkým spojenie síl s Kirkom Windsteinom vo výbornom KINGDOM OF SORROW. Logickým vyústením sa teda javí tohtoročný eponymný debut pod vlastným menom, ktorý je z pomerne odlišného hudobného súdka a s ústrednou postavou pána Jastu osloví i pomerne širší segment poslucháčov.

Od zverejnenia prvých ukážok bolo zrejmé, v akých intenciách sa nahrávka ponesie. Pousmial som sa nad pubertálnymi vyjadreniami o podobnosti s tvorbou SLIPKNOT a trpezlivo vyčkal na celok. Ten som si po niekoľkonásobnom vypočutí pracovne rozdelil do dvoch skupín – „hitparádovky“ a duety, pričom ich vzájomné prelínanie nie je v žiadnom prípade vylúčené. Minimalistická „Walk That Path Alone“ v úvode pripomenie razantný metalický HC, zvyšok pokračuje jasným útokom na špicu hitparády. Silné melodické refrény sú polohami, v ktorých máme tú česť počuť Jameyho prvýkrát. Rozhodne to neznamená, že si schuti nezakričí, výstavba skladieb je ale zámerne posunutá do omnoho stráviteľnejších rovín. Ako ukážkový príklad za všetky poslúži „Nothing They Say“.

Uznávam, že niektoré z položiek by sa nestratili ani na radovom albume HATEBREED („Anthem Of The Freedom Fighter“, „Heart Of A Warrior“). Čo sa duetov týka, zoznam hostí zahŕňa viaceré zvučné mená ako Philip Labonte (ALL THAT REMAINS), Randy Blythe a Mark Morton (LAMB OF GOD), Tim Lambesis (AS I LAY DYING) alebo Zakk Wylde (treba vlastne predstavovať?). Dvojica Jasta – Blythe v „Enslaved, Dead Or Depraved“ je mojím splneným snom, druhý spomínaný v nej vydoloval hlas doslova z pekelných hĺbok.

Samotný autor sa o nahrávaní vyjadril ako o zábave pred vydaním novinky HATEBREED. Netají sa ani tým, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti nemá v úmysle tento materiál (mimochodom, napísaný v rozmedzí rokov 2008 – 2010) prezentovať na samostatnom turné. Tak či tak, „Jasta“ je kompozične vyvážená kolekcia, ktorej pozitíva prevyšujú negatívne stránky. Prekáža mi častá (ne)úmyselná prvoplánovitosť, ktorá spôsobí, že sa album z prevažnej časti rýchlo obohrá. Ak by však všetky nahrávky „pre zábavu“ disponovali podobným ťahom na bránku, bol by som spokojný.