Už len samotný fakt, že kapela BASTARD NOISE mala vystúpiť v maličkom klube uprostred Slovenska, ma od začiatku napĺňal ohromným vzrušením. To, čo sa mi sprvu javilo ako nemiestny žart, sa stalo skutočnosťou. Jedni zo zakladateľov štýlu powerviolence (ešte pod menom MAN IS THE BASTARD) mieria na čele s krstiteľom žánru Ericom Woodom do Banskej Bystrice, kde predvedú svoju bizarnú halucináciu, zlepenú z basových polyrytmov, drone-ambientných pustatín, vrchovatej porcie power electronics a harsh noise.

Ako úvodná hviezdička sa predstavili Zvolenčania IDIOTS PARADE, s ktorými som mal naživo tú česť po prvýkrát. A verte mi, lepšiu fast core/grind úderku som už dlho nevidel (a tak skoro zrejme ani neuvidím). V prospech kapely hral čitateľný, ostrý, ale masívny zvuk, precízne hudobné výkony a všeobecná zohranosť pánov a slečny. Ako pomyselná čerešnička (čučoriedka?) na už aj tak dosť výživnej torte pôsobila sympatická uškriekaná frontwoman Petra, ktorá celý ten nadzvukový ansámbel svojím šialeným vokálom dirigovala. Krehké žieňa s hlasom príjemným ako ľadová triešť v tvári. Nuž, keď sa je v tom grinde ešte aj na čo pozerať...

Idioti to mimochodom v poslednej dobe dohnali celkom vysoko. Objavili sa na kompilácii od Relapse Records, kde sa o miesto delia s tými najlepšími reprezentantmi žánru, a po novom sa šepká o ich "dohode" s Francúzmi Bones Brigade.

Apropo, takmer celému ich setu sa prizeral „godfather“ Wood, ktorý s uznaním v tvári prikyvoval a nakoniec osobne celú kapelu pochválil. Veľká to pocta pre mladých Zvolenčanov. Výborný štart večera!

Neviem odkiaľ sa vzali ďalší páni v poradí, teda Taliani DYSMORFIC, ale toto trio bol jednoznačný krok do prázdna. Vystupovanie po IDIOTS PARADE nezávidím nikomu, ale DYSMORFIC na túto akciu jednoducho nepasovali. Talianska (vraj) legenda, o ktorej som predtým nikdy v živote nepočul a počuť už ani nechcem. Aj keď som sa do ich hrubého chaotického grindu započúval čo najpozornejšie, úplne mi unikala podstata.

Nevedel som tento primitívny (myslené explicitne vulgárne) „mišmaš“ nijako vstrebať, dokonca som musel po sérii skladieb opustiť priestory klubu. Dôvody? Veľmi zlý zvuk, celkové nepochopenie ich hudobnej produkcie a nevôľa zbúrať si nadobudnutý príjemný dojem z dovtedajšieho vývoja večera. Žiaľ, čo sa mňa týka, grindcore v podaní DISMORFIC nepadol na úrodnú pôdu.

BASTARD NOISE = basgitarista Eric Wood alias „four steel girder“ + bubeník Connell, ktorý sa na bicie zrejme učil od swingujúcich jazzmanov, ale neskôr ho začal baviť hardcore +  jeden „nie tak nový člen“, slečna Aimee, obsluhujúca celú tú pozoruhodnú elektráreň (domáca výroba Erica Wooda), vďaka ktorej sú BASTARD NOISE aj noiseom.

Hlučno-ambientné intro, prvý zárez „Pincer´s Movement“ a hŕstka verných, ktorých ten večer bolo vážne len chabých pár desiatok, sa dáva do pohybu. Wood svoj nástroj ovláda dokonale a prívlastok „virtuóz“ priamo zodpovedá jeho hráčskym výkonom. So svojou krehkejšou spoluhráčkou sa podelil o vokálne party, vďaka čomu sa v niektorých zložitejších pasážach mohol plne oddať svojmu inštrumentu. Svižnejšie skladby, v ktorých bol citeľný radikálny odkaz MAN IS THE BASTARD, sa striedajú s pomalšími kúskami, nesúcimi sa v sludge-droneovom duchu.

Medzi piesňami si Woodovci neodpustili zopár úletov v podobe „noise výletov“, keď sa pozorovateľ cítil ako subjekt nejakého čudného experimentu, alebo, inak povedané, premýšľal, koľko toho ľudské zvukovody vydržia. Set kapela ukončovala (netradične) skladbami z nového albumu (zdá sa, že Bastardi sa posúvajú k ešte väčším experimentom), ale strihli si aj svoj „hit“ (odpustite mi ten výraz) „March Of The Trolls“, skladbu, ktorá sa asi najviac blíži zlatej ére 90´s power violence.

BASTARD NOISE nám priamo pod nos priniesli jedinečný hudobný zážitok. Keď si odmyslím skutočnosť, že vystúpenie malo mizernú účasť a na koncert prišli zrejme len vážne skalní fanúšikovia (talianskych zbabraných predskokanov už neriešim), išlo o veľmi príjemne strávený večer, plný nezameniteľnej atmosféry v spoločnosti milých ľudí a hlavne prvotriedneho hlavného účinkujúceho.

Nabudúce si však nesmiem zabudnúť pribaliť štuple do uší...