Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Americké kvarteto STAIND sa okolo roku 2001 presne trafilo do potrieb trhu. Pre mnohých tínedžerov sa pre utrápené texty a depresívnu muziku stalo modlou, na MTV bolo dennodenne a z prelomového albumu „Break The Cycle“ sa predalo viac ako osem miliónov kusov. Hudobne sa presadilo kombináciou vtedy populárneho nu-metalu s melodikou ALICE IN CHAINS a vnútorným napätím NIRVANY.
Uveriteľnejsí ako kedykoľvek predtým
Dnes, o desať rokov neskôr, sú požiadavky hudobného sveta iné. STAIND to však už nejaký čas tvrdohlavo ignorujú. Kým v prípade ostatných dvoch albumov miešali tú svoju šedo-smutnú polievku odnikadiaľ nikam, na aktuálnom, eponymnom kotúčiku do seba ozubené kolesá zapadajú prekvapivo presne. Ak by sme pokračovali v nastolenej metafore, album sa z poslucháčšskeho hľadiska rozbieha pomaly, no keď sa však všetko usporiada na správe miesto, nič ho už nezastaví.
Vlajková loď novinky, singel „Not Again“ je snáď najlepšou skladbou, ktorú kedy STAIND nahrali. Zamyslený rozjazd, metalovo tvrdý riff, strhujúci refrén a to všetko korunované vynikajúco vygradovaným sólom. Strhanosť frontmana Aarona Lewisa je uveriteľnejšia ako kedykoľvek predtým. Nie je to už ten utrápený mladík plný ilúzií, ale životom ošľahaný muž. Je to skutočne cítiť.
Album bol nahrávaný za pomerne zlého rozpoloženia v skupine. „Naše predchádzajúce turné bolo pre nás veľmi stresujúcim zážitkom,“ vraví Lewis. V máji skupinu za neobjasnených okolností opúšťa bubeník Jon Wysocki, album však stihol nahrať. Na nahrávke je cítiť trpkosť rozchodu a falošnej pretvárky, nemenná zostava STAIND sa po šestnástich rokoch naštiepila. Možno aj preto nevyznie text refrénu „Paper Wings“ ako banálne klišé.
„The weight of your sorrow make some paper wings and learn to fly if there´s no tomorrow burn your paper wings and say goodbye“
Ako bolo načrtnuté vyššie, album časom rastie. Na spočiatku sterilné skladby sa nabaľujú vlastné skúsenosti a zážitky, až sa z počúvania „Staind“ stane intímna záležitosť. A tak by to malo byť s každým albumom.
1. Eyes Wide Open
2. Not Again
3. Falling
4. Wannabe
5. Throw It All Away
6. Take A Breath
7. The Bottom
8. Now
9. Paper Wings
10. Something To Remind You
Diskografie
Staind (2011) The Illusion Of Progress (2008) The Singles 1996-2006 (2006) Chapter V (2005) 14 Shades Of Grey (2003) Break The Cycle (2001) Dysfunction (1999) Tormented (1996)
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.
Byli u rozmachu švédského melodického deathu a nahráli dvě alba. To druhé však nevydali, mezitím se rozutekli do jiných skupin. Po třiceti letech se dali znovu do kupy, a kromě nového materiálu vydávají i ono druhé album. Pěkná exkurze do devadesátých let