Vývoj situácie po Blackieho odchode z jeho „rodného depa“ aj pri konzumácii jeho šiestej sólovky pripomína, že treba vedieť, kedy odísť. Pokiaľ si jeho tvorba akú-takú úroveň udržiava, bývalí kolegovia z kapely ROOT si už ani nevedia nazvať album tak, aby to človeka takto zrána nepobavilo. Komu je táto schizma viac ku prospechu, nech čitateľ posúdi sám.

Ak trošku preženieme, hudba CALES môže plniť funkciu ideálneho priesečníka „vole-pyvo-traktorových“ spolkov typu KORPIKLAANI a na druhú stranu pre mnohých príliš „religiózne“ nastavených zoskupení, ako napríklad PRIMORDIAL. Blackie bol vždy trochu bližšie k tomu „serióznejšiemu“ pólu pagan scény, hudobne dávajúc dôraz na pôsobivé lyrizujúce elementy, pritom však nijako netlačiac na pílu, čo do hĺbky textov. Aj na novinke viac-menej platí, že texty sú, aby boli. A aby sa moravský solitér mohol realizovať aj vokálne.

Apropo – vokál. Položka aj naďalej prinajmenšom tak diskutabilná, ako tagy na Last.fm. (Ne)spev, tak ako minule, sa k hudbe miestami hodí výborne („Over The Abyss Of Life And Death“), miestami trhá uši („Down There“) a miestami si ho nevšímate („Redemptions By Blood“). Dôsledok DIY metódy, na ktorej funguje Blackie už tretíkrát za sebou, vrátane bicieho automatu a dokonca aj grafickej stránky albumu. Čo by vysvetľovalo ten fádny booklet, na ktorý ste mimochodom kvôli pretrvávajúcej príšernej výslovnosti opäť odkázaní.

Prvá polovica albumu si z kompozičného hľadiska drží úroveň, ktorá atakuje a tu a tam aj prekonáva tie najlepšie momenty diskografie. Skladby sú aj napriek veľkorysej minutáži chytľavé, úderné a zároveň si vedia niečo málo schovať aj na neskôr, keď vás na štruktúre albumu zdanlivo nemá čo prekvapiť. Navyše, hneď titulná etapovito vystavaná položka vykazuje známky toho, čo za spokojného prikyvovania hlavou zvykneme volať progresivitou. Podiel na tom má aj fakt, že oproti vyložene tvrdými riffmi prešpikovaným „KRF“ opäť pribúdajú malebné akustické odpočívadlá. Vrchol albumu v podobe príjemne cválajúcej, zvukovo plnej „Over The Abyss Of Life And Death“ ich úlohu len podčiarkuje.

Mierne vytriezvenie príde v ďalších dejstvách. Snáď zvíťazil pocit, že materiál je, i keď súdržný, súčasne pomerne jednoliaty a treba to trošku ozvláštniť. Škoda. Nevravím, že mi priamočiarejší thrashing štvrtej „Verdict“ alebo rýchlopalná trojminútovka „Heathen Beast“ vyslovene vadí, no ak miesto albumov ako zoznamov skladieb radi počúvate albumy ako neprerušiteľné monolity, nepochodíte. Záverom sa kormidlo snaží natočiť do pôvodného smeru, už to však zďaleka neznie tak presvedčivo. Vrátane kostrbatého finále, ktoré sa, tak ako minule, na pohľad tvári omnoho epickejšie, než v skutočnosti je. Uznanie „príjemne sa to počúva“ už nič nezmení na tom, že vyrovnať sa prvej časti dosky objektívne nie je v jeho silách.

Každopádne, kto zhltol dva roky starého predchodcu, určite si rád pochutí aj teraz. Aj pri všetkých výhradách, ktorých, keď budeme zlí, by nebolo málo, „Return From The Other Side“ z väčšej časti autora utvrdil v tom, že česká hudba má tento rok jednu z tých lepších sezón. A i keď si hneď niekoľko nahrávok spoza rieky Moravy pripíše do tabuľky viac bodov, CALES v tej svojej regionálnej paganmetalovej divízii stále vedie.