Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Na stránkach Metalopolisu sa hip-hopu venujeme iba rekreačne. Celkom určite to ale nesúvisí s tým, že by sa v tomto žánri dialo pramálo zaujímavého; stačí si vypočuť najnovšie radovky od SHABAZZ PALACES alebo DEATH GRIPS. Prvá si získala pozornosť kritikov pre svoju experimentálnu povahu, druhá aj pre nebývalú živočísnosť. A hoci v oboch prípadoch platí, že ešte stále je čo zlepšovať, často sa hovorí, že oba spolky priniesli niečo, čo tu ešte nebolo. Pozvánka do vyšších kruhov na seba nenechala dlho čakať.
Hip-hopový album roka
Blondiak Astronautalis vystupuje navonok civilnejšie, nenápadnejšie a hlavne - dokáže osloviť aj mimožánrové publikum. Nových fanúšikov získava viac poctivým koncertovaním ako cez médiá a akékoľvek výstrednosti by ste v jeho prejave hľadali len ťažko. „Nemali sme inú možnosť, ako nasadnúť do auta, dobrovoľne hladovať a pri spievaní vypľúvať aj pľúca, až kým sa ľudia nezačali zaujímať, že sme na iTunes,“ hovorí o ceste za kariérou.
Na jedno však zabudol: bez kvalitnej hudby by všetka jeho námaha vyšla nazmar. A práve tu treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o výsledný dojem a záživnosť počúvania, poráža „This Is Our Science“ oba zmieňované novátorské pokusy, nech už je ich prínos pre scénu akýkoľvek. Priznávam, o mojom osobnom kandidátovi na hip-hopovú dosku roka nerozhodla žiadna progresivita. Znova zvíťazila obyčajná chémia.
Od osvietenstva k súkromnému životu
Pri bližšom pohľade na raperovu tvorbu treba mať na pamäti jeho cestovateľskú povahu: ako človek miluje zmeny a často prezlieka kabáty. V praxi to znamená, že v textovej zložke sa prelínajú rýmy z osobného života aj milo prikrášlené príbehy o vedcoch z čias osvietenstva. Ukryté paralely často objavíte až pri opakovanom počúvaní.
Rozlietanosťou je samozrejme poznačená aj hudba. Vkusné rapové texty naťahuje Astronautalis v melodické popevky, pre dramatický efekt pridáva vrstvy gitár, bicích a syntetizátorov, pričom zachádza až niekam k indie rocku, a nebojí sa ani obnosených šiat Toma Waitsa („Holy Water“), ani štylizácie do obyčajnej popovej polohy. Rapovanie sa chváli samo.
Dôležitým bodom je, že všetky zmeny prebiehajú nenásilne. Ak sa nechcete v albume vyložene vŕtať, nepotrebujete si ich všímať okamžite. Podstatnejšie sú jednotlivé nálady a vôbec množstvo sršiaceho nadšenia, ktoré všetky kontrasty zväzuje do hladko plynúceho celku. Druhou stranou mince sú azda len (a práve preto) nenápadné šedé myšky, ukryté medzi rozpínavými hitovkami. Aj z nich sa ale časom vyprofiluje niekoľko favoritov. Za príklad nech poslúžia druhá "This Is Our Science" a štvrtá "Measure The Globe".
Nevtieravé hitovky
Hoci jeho pesničkárstvo prekypuje nadšením, nikdy neskĺzne k presladenej naivite. A to isté platí aj o pripadnej podliezavosti: bez ohľadu na ambície, Astronautalis nie je žiadnou hviezdou, snažiacou sa upútať pozornosť okamžite a za každú cenu. Dokonca aj v prípade hitových skladieb („The River, The Woods“ alebo „Dimitri Mendeleev“) si udržiava odstup a neminie všetok arzenál hneď pri prvom použití.
„Mám rád nahrávky, ktoré sa ti nezavesia na nos hneď pri prvom počúvaní,“ priznáva raper v rozhovore a mieri aj do vlastných radov. Je to tak, album má čo odhaľovať predovšetkým pri viacnásobnom stretávaní – či už sú to ukryté slovné hračky, nuansy oduševneného prejavu alebo zákutia inštrumentácie. A aj vďaka zdravej minutáži sa k nemu budete radi vracať. Obzvlášť, keď jeho sila rastie s každým ďalším vypočutím.
Najlepšie skladby: „The River, The Woods“, „This Is Our Science“, „Dimitri Mendeleev“, „Lift The Curse“
1. The River, The Woods
2. This Is Our Science
3. Thomas Jefferson
4. Measure The Globe
5. Dimitri Mendeleev
6. Midday Moon
7. Contrails
8. Holy Water
9. Secrets On Our Lips
10. Lift The Curse
11. One For The Money
Diskografie
This Is Our Science (2011) Pomegranate (2008) You & Yer Good Ideas (2007) The Mighty Ocean & Nine Dark Theaters (2006)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2011 Vydavatel: Fake Four Inc. Stopáž: 37:36
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.
Místy tak trochu těžkopádný death metal, který ale sází jak na zajímavé technicky neotřelé provedení, tak na dusivě temnou atmosféru. Pekelný vokál navíc dodává na dramatičnosti. U mě to celkem funguje.
Instrumentální postrocková klasika, která příliš nerozvlní stojaté stylové vody, ale má tu správnou jemnou atmosféru a i díky drobným přesahům například do progrockové či jakoby cinematic sféry nenudí. A to u současného post rocku není málo.