Míľnik svetového grind coru „World Downfall“ vyšiel v roku 1989 a skupina, ktorá v kalifornskom Los Angeles existovala v rokoch 1987-88, ho v roku 1989 „posmrtne“ nahrala a zmixovala za osem hodín v práve sa rozbiehajúcom floridskom Morrisounde, kde bubeník Pete Sandoval nahrával „Altars Od Madness“ od svojho nového pôsobiska MORBID ANGEL. Gitarista a spevák Oscar Garcia (tiež člen inej známej vtedajšej grindovej formácie NAUSEA) dovtedy zabudol polovicu riffov, na zázname je teda len gitara Jesseho Pintada. Basák Garvey bol práve vo väzení, hrubé struny ako záskok obslúžil David Vincent. Reč je pochopiteľne o TERRORIZER. Tento album existuje hlavne vďaka neodbytnosti Shanea Emburyho z NAPALM DEATH, ktorý o potrebe jeho vzniku a vydania presvedčil šéfa Earache Records, a toľko k prehistórii hádam aj stačí.

K návratu, v ktorí mnohí dúfali a skoro nikto sa v neho neodvažoval veriť, došlo v auguste 2006 prostredníctvom albumu „Darker Days Ahead“. Jeho prijatie bolo zľahka nejednoznačné, pre mnohých to bol priveľký odklon od debutu. Nuž, od vzniku kultových skladieb (coververzie „After World Obliteration“, „Corporation Pull-In“, „Fear Of Napalm“ alebo „Death Shall Rise“ patria do výbavy nejednej grindcoreovej bandy, a to nie len ako koncertný prídavok) ubehlo skoro dvadsať rokov, polovica zostavy bola iná - Tony Norman basgitara, Anthony Rezhawk vokály, a TERRORIZER sa cestou recyklovania starých riffov proste nevydali. U mňa ten album boduje aj vďaka tomuto.

Jesse Pintado zomrel päť dní potom, čo druhý album oficiálne vyšiel. Pre TERRORIZER to mohla byť záverečná rana osudu. Nahradiť hlavného skladateľa býva najväčší možný problém. Ale náhrada sa našla v RESISTANT CULTURE, domovskej bande Anthonyho Rezhawka. (Tretí, zatiaľ posledný album „All One Struggle“ tejto „tribal-grindcoreovej“ úderky subjektívne považujem za jednu z najlepších vecí v žánri za posledné roky.) Gitaristka Katina Culture má svoje party na aktuálnom treťom albume „Hordes Of Zombies“ z februára tohto roku.

Nahrávka, ktorá pozostáva zo 14 (s bonusom 15) skladieb na 40 minútach, opäť nie je návratom k debutu, a ak od TERRORIZER niekto stále chce toto, tak nech na túto legendu radšej rezignuje. Pretože je to skrátka TERRORIZER z tohto tisícročia, a to rozhodne neznamená, že táto skupina hrá nejaké „s duchom doby idúce“ extrémne záležitosti, nič takého, ani hudobne, a už vôbec nie zvukovo. Pochmúrna nasypaná surovosť spájajúca grind core a klasický americký death metal prvej polovice 90. rokov, kde pomer jedného i druhého každý vycíti podľa svojich vnútorných nastavení, o tom je súčasný TERRORIZER, iné prímesi tam nie sú. Väčšinou rýchlo a veľmi rýchlo, s gitarami harmonicky vystavanými nezriedka skoro ako podľa klasického floridského štýlu – niektoré momenty pripomenú napríklad MASSACRE z čias „From Beyond“, a to aj vďaka hlbokému Anthonyho vokálu, ktorý na rozdiel od domovských, pri porovnaní predsa len grindovo divokejších RESISTANT CULTURE frázuje skôr deathmetalovo.

Sandovalov chrbát je aspoň podľa tejto nahrávky zase v poriadku, Pete sa prezentuje ako plne funkčný „kobercový bombardér“, ktorý stále môže vyučovať kopu služobne mladších grindcoreových i deathmetalových bubeníkov, a – to je v súčasnosti veľká vec – jeho bicie znejú ako bicie, zvlášť v kopákoch, kde počuť silu jeho úderu a nie nejaký zmutovaný šijací stroj. Tu je ten moment, kedy TERRORIZER ctia svoj starý štýl, a tým ďalším je zdrvujúca priamočiarosť, údernosť a výbušnosť, ktorá je však tentokrát predsa len v o niečo „ukočírovanejšej“ forme než v roku 1989. Zvlášť z tohto pohľadu mi právom neopomenutí RESISTANT CULTURE rozhodne pripadajú ortodoxnejšie grindoví.

Niekoľko vhodne použitých melodických gitarových pasáží a sól zase vnáša viaceré oživenia do celkovo veľmi jednoliateho materiálu, ktorý u niektorých poslucháčov môže vzbudiť aj dojem monotónnosti či toho, že absentuje moment prekvapenia. Podľa mňa si však TERRORIZER ten moment odbili na „World Downfall“ a teraz skrátka „len“ hrajú to, čo ich baví. Presne pre toto si cením všetky ich nahrávky. Aby som nezabudol, na base je tu zase David Vincent. Hrá to, čo treba, možno aj preto porovnanie súčasnej hudobnej tváre tohto jeho „bočáku“ a „domácej pôdy“ vidím takto: TERRORIZER : MORBID ANGEL 1-0.

Absolútne netuším, či sú v pláne nejaké živé vystúpenia, neviem ani, či nejaké boli po roku 1988. Myspace skupiny o prípadnom turné nič nepíše. Pritom koncertná šnúra, najlepšie aj európska, by pre grindcoreovú i deathmetalovú verejnosť mohla byť udalosťou prinajmenšom dekády. Iste by ani tí, ktorí novú tvár TERRORIZER až tak dobre netrávia, nezahodili možnosť zažiť naživo skladby z „grindcoreového Reign In Blood“ (= „World Downfall“), ktoré by v sete absentovať nemohli. A ak by s nimi prišli ešte aj RESISTANT CULTURE...no nič, ledaže by sa niekto o niečo také modlil na plný úväzok.