Dlho som uvažoval nad tým, akým spôsobom začať článok o takej zvláštnej kapele, akou sú THOU z New Orleans. Tento pozoruhodný zjav je tvorený ešte relatívne mladými chalanmi, zakladajúcimi si na komplexnom posolstve, ktoré chcú svojou hudbou posunúť ďalej k vám. Ich kúzlo spočíva práve v zvláštnom a osobitom prístupe, ktorý z archaickej hudby vytvára neopakovateľný poslucháčsky zážitok.

Hovorí sa, že určité štýly nikdy nenadobudnú štatút hlavného prúdu. Sludgecore a drone k nim bezpochyby patria. Ale povedzme si to na rovinu. Skôr ako o hudbe je to o ľudských indivíduách... Z homeless crusterov, ktorí by pri bohorovnom uctievaní „nekorporatívnej“ hudby položili svoju ľadvinu na oltár undergroundu, sa šmahom kľudne môžu stať hviezdy vydávajúce na Relapse. Toto však, zdá sa, nikdy nebude prípad THOU.

Pri snahe dopátrať sa užitočných informácií o tejto kapele sa toho z osvedčených zdrojov veľa nedozviete („abandon myspace, creativity lives“). Ich internetová stránka poskytuje len základné, nevyhnutné informácie. Strohý opis niektorých skladieb, texty a chystané koncerty. THOU sú očividne znechutení dianím v hudobnom priemysle. V dnešnej dobe sa neriadený konzum predral aj do miest včera ešte nedotknutých a hudba je chápaná ako módny doplnok. THOU majú toho celého po krk a zvolili si ťažšiu cestu. Postihol tento rebelantský osud aj vašu obľúbenú kapelu? Myšlienka DIY tu stále žije, aj keď je rozmanito modifikovaná. THOU nech sú dôkazom!

Od počiatkov v roku 2005 nahrali THOU tri „plnohodnotné“ albumy. Prvý z nich nesie názov „Tyrant“. Práve táto nahrávka sa z iniciatívy Grega Andersona dočkala repressu na renomovaných Southern Lord. Teraz už viete, na akom hudobnom území sa nachádzame... Aj keď tvorba THOU (staroanglicky „ty“) prechádzala rôznymi etapami, neustále sa držala veľmi vysoko nad štandardom. Zatiaľ posledný zásek „Summit“ bol vôbec jedným z najlepších albumov v oblasti tvrdej rockovej hudby roku 2010. Recept na úspech je jednoduchý. Skombinujte sludge starej školy s hardcoreom, pridajte výrazné melódie, blackmetalovú vznešenosť, troška post-rockovej zádumčivosti a unikátnu rozprávkovú atmosféru, na ktorú THOU zrejme vlastnia patent. A skvost je na svete! Okrem spomínaných nahrávok majú THOU na konte šesť EP-čiek (dve z toho vydali minulý rok), päť split-albumov (vrelo vám odporúčam splitko s cascadian blackermi LEECH), box set a demo. To všetko ponúkajú (po nejakom čase od vydania) na voľné stiahnutie na svojom webe.

Aktuálne nahrávky THOU, „To The Chaos Wizard Youth“ a „The Archer And The Owle“ sa opäť umiestňovali v rôznych výročných anketách, a to sa ani nejedná o radové albumy, ale o EP, z ktorých jedno k tomu všetkému obsahuje z polovičky coververzie skladieb iných kapiel. Na čom si dajú THOU naozaj záležať, je vizuálna stránka obalov ich albumov, stačí sa pozrieť na výjavy, ktoré zdobia novinky. V minimalistických grafických konceptoch je cítiť určitú spojitosť. O túto dôležitú súčasť prejavu kapely sa stará spevák Bryan, ktorého štýl je protikladom k dnešným vyumelkovaným photoshopovým gýčom.

Texty nie sú postavené na (pre tento štýl) veľmi bežných témach a venujú sa rozmanitým oblastiam a problémom. Dozviete sa niečo nové o zneužívaní moderných technológií, manipulácii mocných a environmentálnej zodpovednosti. Väčšina textov sa však zaoberá spoločenským znechutením a politickou korupciou v ich domovskom New Orleans, čiže klasickým „life sucks“ postojom (žiť v Baton Rouge asi nebude sranda, takže sa veľmi nečudujem).

Ako som spomenul vyššie, skladby na „The Archer...“ a „To The Chaos...“ sú akýmsi „zlepencom“ nezverejnených, upravených, respektíve znovu vydaných vecí. Nájdete tu piesne z radových albumov, ako napríklad záverečnú skladbu „Voices In The Wilderness“ z albumu „Summit“, ktorá tvorí strhujúci úvod do prvého EP (z tejto fenomenálnej dosky sa tu objaví aj titulné temné intermezzo, ktoré ukončí prvú polovicu „lukostrelca“). Čo prekvapí a aj poteší, je zaradenie výborného coveru skladby „Something In The Way“ od NIRVANA. THOU sa nikdy netajili svojím obdivom k tejto bande zo Seattlu a ich poňatie tohto šlágru (s ukážkovým, takmer funeraldoomovým feelingom) je znamenité, aj keď ortodoxných fans tohto chýrneho mena zrejme nepoteší. Do tretice boli pretvorení PYGMY LUSH. Ak vám to meno nič nehovorí, nezúfajte. Jedná sa o polozabudnutý screamo-folkový projekt ľudí okolo PG. 99. Skladby od nich nemohli dopadnúť ináč než dobre (jemný klavírny záver v „Cold World“ kontrastuje s drsným sludgecoreom a je znamenitý). Aj keď... THOU do nich opäť vtisli svoj charakteristický mrzutý nepokoj.

Zbytok oboch épečiek tvoria hrubozrnné sludge/droneové záseky, ktoré možno trochu postrádajú typické nezvyčajné melódie, ale na druhej strane, plusy majú ukryté niekde inde. Primát v nich síce hrá neandertálske dunenie na maximum zboostrovaných gitár, agresívne monotónne bicie a zakalený škrekot, a niekedy si hovorím, že to nie je nič nové, že takých kapiel tu bolo a ešte bude kvantum. Avšak to s akou vervou a entuziazmom THOU drhnú tých pár primitívnych akordov, akú atmosféru vedia vytvoriť v podstate z ničoho, je odzbrojujúce.

„The Archer...“ a „To The Chaos...“ sú dôkazom toho, že z THOU sa stáva zoskupenie, ktoré by v budúcnosti mohlo udávať v „ultrapomalom hardcore“ smer. Určite najlepšia „novodobá“ sludgeová banda.