Americká metalová omladina si už dlhšiu dobu snaží „prisvojiť“ hudobné finty starého kontinentu. Jednou z obdobných bánd je aj kvarteto z New Yorku YOUNG AND IN THE WAY (ďalej YAITW), ktoré sa vzhliadlo v pútavom crossovere zriedka miešaných štýlov.

Pod názvom, ktorý evokuje skôr nejakú straight-edge-hardcoreovú youth crew sa skrýva pozoruhodná partička vydávajúca svoj tretí album, pričom už jeho názov napovedá, akým smerom sa v tomto prípade bude uberať hudobná náplň. „V. Eternal Depression“ má síce mnoho tvárí, ale s miernym nadhľadom môžem konštatovať, že tentokrát prevláda tá extrémne metalová.

Za úvodnú skladbu, ktorú je možné chápať ako introdukciu, by sa nemuseli hanbiť ani černokňažníci z MENACE RUINE. „Descending The White Mountain“ sa nesie v ťahavom tempe, pričom v nej dominujú popínavé dronové väzbenie, občasné zvuky piana a nad tým všetkým sa tiahnúci skreslený blackový škrekot. To všetko v poriadne dusnej atmosfére, ktorá spomenuté elementy drží pekne pokope. V závere piesne je však cítiť, že sa neodvratne blíži niečo diametrálne odlišné, niečo na hony vzdialené od vskutku pokojného úvodu.

Nasleduje zvrat v podobe „Times Are Cold“. Takto by zrejme znel mrzký bastard tých najnenávistnejších blackových strašiakov a špinavých crusterov. Jestvuje síce mnoho kapiel, ktoré poja spomínané štýly, teda postupy crustcoru, punku a black metalu, avšak jednoznačne najpodarenejší sú v tomto ohľade YAITW. Album je skvelo rozkúskovaný a od úvodného, už spomínaného „intra“, ktoré poslucháča naladí na tú správnu pochmúrnu atmosféru, cez tri vražedné výplachy až po záverečnú dvanásť minútovú „The Gathering“, nesúcu sa v duchu akéhosi hybridného veľkolepého martial folku (so saxofónom?!), je to poriadna jazda. Jednou z výhod týchto cvokov je, že sa s tým veľmi, ehm, neserú. Jednoducho bez okolkov hrajú to, čo ich baví. Keď je to black metal, tak nech je náležite ohyzdný, keď sa hrá náladovo, tak so všetkým oduševnením!

Dĺžka albumu je taktiež veľkým plus. Pol boda naviac pridávam za vynikajúcu „Oceans Of Eternal Depression“, ktorá sa od blackového začiatku prehupne do vynikajúcej old-school grindovej víchrice (analógia s ANAAL NATKRAKH by tu zrejme bola na mieste) až k emotívnemu klavírnemu záveru. Pri tej musí poskočiť srdiečko snáď každému pravovernému milovníkovi hluku.