KÉPZELT VÁROS nie sú vaša typická postrocková kapela. Neboja sa ignorovať pravidlá, znieť inak než sa očakáva a hoci ich pozitívna hudba nie je v žánri, ktorý preslávili SIGUR RÓS, až takou výnimkou, aj tak máte pocit, že v náladovej neortodoxnosti idú ďalej než väčšina kolegov. Po chvíli vám dôjde, že jedným z dôvodov ich odlišnosti je netradične charizmatický a výrazný spevák. Gergö Oláh.

Práve vyšiel váš druhý album "Hélium". Znie oveľa sofistikovanejšie, z piesní ide viac emócii a kapela znie vyspelejšie. Čo sa stalo počas tých mesiacov až rokov, odkedy vyšiel debut?

Kapela sa vyvinula a nie iba technicky. Odohrali sme pár koncertov, postretávali sme kopec inšpiratívnych ľudí a kapiel a veľa sme spolu hrali. Udiala sa zmena v zostave, z ktorej sme veľa vyťažili. Pochopiteľne, aj každý člen kapely zažil zmeny v živote, no nepovedal by som, že sme oveľa odlišní od toho, akí sme boli v roku 2009. Skrátka len nie sme rovnakí.

Zobrali ste si z debutového albumu aj nejaké ponaučenie? Niečo, čo ste sa rozhodli urobiť inak?

Najdôležitejší záver bol ten, že potrebujeme viac času na nahrávanie, aby sme všetko poriadne dotiahli. Pri "Mit Nekem" sme boli zviazaní uzávierkou, no pri "Hélium" dopadlo všetko podľa predstáv, mali sme čas na tvorbu a široký prehľad o celom procese. Presne sme vedeli aj to, ako a kde chceme nahrávať. Urobili sme si plán a rozvrh a nikto nám neurčoval tempo a nič nediktoval. To je výhoda toho, keď ste nezávislí.

Veru, album si vydávate sami. Talentované kapely ako vy zväčša nemajú problém obklopiť sa ľuďmi, ktorí im s hocičím pomôžu. Aj tak však asi nebolo lacné zabezpečiť si "analógové" štúdio a produkciu, ktorá znie veľmi profesionálne. Ako ste takýto projekt utiahli?

Nahrať "Mit Nekem" bolo ľahšie. V roku 2009 sme s našim singlom "White Noise" vyhrali súťaž, v ktorej sme získali prostriedky na profesionálny štúdiový album. Aj tak sme si však na jeho dokončenie museli požičať od priateľa. "Hélium" bol trochu komplikovanejší, pretože sme projekt museli financovať od začiatku. Ešte nás čaká produkcia "merchandise" a CDčiek, ktoré sú v tejto chvíli už na ceste. Našťastie máme kopec priateľov, ktorí nám vypomohli s ďalšími hudobnými nástrojmi, vybavením a podobne. Za to sme im veľmi vďační.

"Hélium" je podľa mňa menej "post" a viac "rock". Kým "Mit nekem" znel prirodzenejšie vtedy, keď hrali nástroje, na "Hélium" drží všetko krásne pokope tvoj hlas. Je táto zmena dôsledkom "zmeny vo velení", čo sa skladania hudby týka?

Snažili sme sa držať žánru, no dostali sme aj skvelé hudobné nápady, ktoré sa od post-rocku líšili. Pri skladaní hudby sme si povedali, že chceme viac piesní s textami a zvuk, ktorý bude silnejší než ten minule. Myslím, že sa nám to podarilo.

Aký účel pripisuješ textom v hudbe, akou je tá vaša? Aký štýl písania preferuješ?

Účelom je vytvoriť pomocou slov špeciálnu atmosféru a zblížiť sa s ľuďmi myšlienkovo. Už hudba samotná má svoje spôsoby, ako sa ti priblížiť, a integrácia slov do hudby tomu napomáha, pomáha ti pochopiť. Hoci milujem texty, ktoré nie sú jednoznačné a dajú sa pochopiť viacerými spôsobmi. Preto by som ti nerád rozprával, čo si máš myslieť, keď počúvaš našu hudbu.

Majú texty na "Hélium" nejaký koncept?

Koncept textov na "Hélium" stavia na téme zábavného parku, ako vidno na obale či našej webstránke. Piesne sú väčšinou o spojení ľudských bytostí, o emóciách, spomienkach a nádeji.

Považujete sa vlastne za post-rockovú kapelu? Čo pre teba tento žáner znamená?

Kategorizovanie je dobré pre poslucháčov, kapely ho príliš nemajú rady. V našej hudbe sú vplyvy a stopy iných žánrov, no máme pocit, že post-rock má k našej hudbe najbližšie, pretože post-rock predstavuje širšiu a slobodnejšiu škálu hudby, v ktorej sa môžeme pohybovať. Nikdy by som nás nezaradil do kategórie rocková či indie kapela. Post-rock pre mňa stelesňuje nezávislosť a neformálnosť, akési neznámo.

Aké sú vaše hudobné vplyvy? Vaša hudba znie, ako keby mali jednotliví členovia poriadne odlišný vkus.

Prekrývame sa, no inak máš pravdu. Každý z nás počúva inú hudbu, no nikdy to nebolo o tom, že by sme skladali takú hudbu, ktorú máme najradšej. Skôr nám to umožňuje tvoriť rozmanitejšiu hudbu. Čo sa mňa týka, často počúvam elektronickú hudbu, no na môj spev to žiaden vplyv nemá.

Aká je vlastne vaša "scéna"? Je v Maďarsku mnoho kapiel, ako je tá vaša?

Undergroundová scéna v Maďarsku je veľmi malá a obmedzená, no je na nej kopec talentov. Je tu veľa kapiel, ktoré poznáme, a určite aj veľa takých, o ktorých nevieme a pritom sú rovnako, alebo aj oveľa talentovanejšie než väčšie kapely. V post-rockovom žánri sú tri či štyri priekopnícke kapely, o ktorých v Maďarsku počuť často, a sme hrdí, že sme jedna z nich.

Všimol som si, že často hrávate s Rakúšanmi OUR CEASING VOICE. Je to spojenectvo, ktoré ste si vybrali, alebo ste boli skrátka nútení hľadať spriaznenú kapelu za hranicami vašej domoviny?

S OUR CEASING VOICE sme sa zoznámili pred pár rokmi a vždy som ohromený, keď ich vidím naživo. Keď spolu hráme, užijeme si veľa zábavy a preto spolu hrávame radi. Je to skvelá kapela.

Na Slovensku je obrovská priepasť medzi mladými a čerstvými kapelami podobnými vašej a starou školou. Mladé kapely, ktoré hrajú súčasnú, inovatívnu hudbu, sú odkázané na zahraničné vzory, pretože "veľké" slovenské kapely boli naposledy inovatívne v 70. rokoch a bolo ich vlastne iba zopár. Cítite sa v Maďarsku ako post-rocková kapela podobne izolovaní, alebo máš pocit, že je u vás oveľa väčšia kontinuita?

Myslím, že každá éra má svoju hudbu a svojich hudobníkov. Aj u nás sú skvelé staršie kapely, ktorých fanúšikovskú základňu tvorí najmä predchádzajúca generácia a majú svoj riadny a profesionálny spôsob propagácie a technického zabezpečenia. Takže svojim spôsobom áno, undergroundová komunita je izolovaná a využíva iba prístupné a dostupné kanály, ktorými sa dostáva k ľuďom.

Na vašom albume je zaujímavé, že bol nahratý v štúdiu zo starej školy. Všetko na ňom znie veľmi prirodzene. Dali ste si to ako nejakú výzvu, nahrať album založený na zručnosti a tradícii v čase, keď sa albumy tvoria najmä prostredníctvom najnovších programov a pluginov?

Sme členmi umeleckej komunity, ktorá si hovorí "Keleti Blokk" ("Východný blok", pozn. aut.), vďaka čomu sme mohli pracovať s Dánielom Sándorom, jedným zo zvukárov, ktorý v tejto komunite pôsobí. Som si istý, že na dni, ktoré sme s ním v štúdiu strávili, nikdy nezabudnem, pretože Dániel je vo svojom obore veľmi dobrý a pracovať s ním je potešenie. Využívať pri nahrávaní analóg tam, kde sa dá, bolo súčasťou koncepcie albumu. V tomto sa naša a Dánielova predstava snúbila a to je unikátne. Hrali sme dovtedy, kým sme hudbu nenahrali čo najlepšie. Potom sme naše nahrávky ešte pozorne počúvali a hľadali v nich chyby.

Je názov "Keleti Blokk" nejakou hlbšou reflexiou a deklaráciou vášho postkomunistického geografického pôvodu? Znamená pre vás ako mladých umelcov z Maďarska niečo toto umelecké dedičstvo?

Nie je to žiadna deklarácia, skôr taká slovná hračka. "Kelet" znamená východ a vo štvrti, v ktorej bývame, máme známu vlakovú stanicu "Keleti". Môžeš to teda chápať tak, že sa radšej bavíme v prítomnosti, než by sme odmietali minulosť.

Aké sú osobné záujmy členov KÉPZELT VÁROS? Vaša "vizuálna komunikácia" je veľmi estetická, páčia sa mi fotky vašej kapely, v ktorých hrá dôležitú úlohu vaše prostredie a architektúra, niektorí z vás znejú, ako keby mali hudobné vzdelanie. Som aspoň blízko ku skutočnosti?

Väčšinu fotiek robí náš kamarát Danyi Balázs, s ktorým sme sa zoznámili na univerzite. Dániel, náš bubeník, sa chystá na kariéru novinára, Szilveszter vyučuje matematiku, Marci pracuje medzi programátormi a zaujíma ho animácia. Máté a Gyöngyi získajú o pár rokov tituly v obore architektúry. Ja pracujem tiež v architektonickom štúdiu. Architektúra v našich životoch zohráva dôležitú úlohu, pretože v nej ide o tvorenie a riadenie. Je možné, že má vplyv aj na našu hudbu. Čo viem určite je, že hudba má obrovský vplyv na naše návrhy.

Takže kapela architektov! Ako sa vám pozdáva, ako sa v súčasnosti rozvíjajú naše mestá? V Bratislave je moderná architektúra veľký problém, nové budovy tu pomáhajú stavať skôr peniaze než myšlienky. Budapešť má zrejme rozsiahlejšie tradičné architektonické dedičstvo, vďaka čomu jej nové budovy vtláčajú svoju podobu oveľa pomalšie.

Áno, v súčasnosti dominujú najmä stavbári. Vypĺňanie priestoru medzi starými budovami novými budovami je dosť náročné, nie je to nič ľahké. Väčšine ľudí sa čosi také asi nepáči, no moderná architektúra má mnoho možností, ako vytvoriť to najlepšie možné riešenie.

Aký je tvoj vzťah k tvojmu mestu?

Vždy ma udiví, ako ma Budapešť dokáže prekvapiť vždy, keď v nej objavím nejaký nový detail. Vyrastal som tu, takže som si na tunajšie ulice zvykol ešte predtým, než som začal študovať architektúru a začal sa na mesto nielen pozerať, ale ho aj naozaj vidieť.

Foto: Facebook kapely.