Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V 1. polovici 90. rokov v Holandsku existovala deathmetalová kapela BEYOND BELIEF. Počul som druhý album „Rave The Abyss“, ktorý ma ničím nezaujal, a keď po roku 1995 vlna fanúšikovského nezáujmu o väčšinu poriadneho metalu vyhladila slabé kusy, BB boli medzi nimi. Skupinu v roku 2004 oživil gitarista a vokalista A.J. van Drenth, ale reč o nej nebude. Okrem toho totiž spolu s Rachel Heyzer, bývalou vokalistkou SINISTER, založil aj funglovku TEMPLE. Tam je Rachel už tiež minulosťou, prítomnosťou je debutový album „Structures In Chaos“, ktorý vyšiel koncom februára 2012.
Na fotke zostavy vidíme troch chlapíkov, ktorí už zjavne zažili nejakú tú srandu a ich hudobnícka minulosť siaha hlboko, široko a je pomerne impozantná. A.J. van Drenth má okrem BEYOND BELIEF za sebou aj účinkovanie v skôr lokálnych záležitostiach LEGION a THRONE, ale aj v ASPHYX (ktorí mimochodom nedávno ukázali, kto je tu šéf). Bubeník Eric de Windt má v zozname ex- samé chuťovky – DESTRÖYER 666, SUPREME PAIN, INHUME, PROSTITUTE DISFIGUREMENT, SEVERE TORTURE, SINISTER, a popri tom aj trochu toaletného humoru s FLATULATION. Basgitarista Michiel Dekker si nejaký čas v BEYOND BELIEF odkrútil tiež, a históriu písal aj s začiatkom 90. rokov dosť známou death/thrashmetalovou úderkou DEAD HEAD. Účinkoval takisto v ETERNAL CONSPIRACY, MONOLITH a ako gitarista/vokalista sa popri TEMPLE činí v THE MONOLITH DEATHCULT. Hudobný základ holandskej trojice je viac než zrejmý a jej death metal znie podľa toho.
Deväť väčšinou veľmi rýchlych skladieb je návratom do 90. rokov, ale nie do old school čias, naopak tam, kde sa začalo poriadne tlačiť na pílu a nepríčetne klepať. Niekde tam, kde sa medzi skupiny, zakladajúce subžáner brutal death metal na európskej strane Atlantiku, zaradili SINISTER. Tu treba hneď uviesť, že album znie pomerne „neamericky“, máme do činenia s európskou školou death metalu, z ktorej počuť v prvom rade Holandsko, temné, divoké, nespútané a živelné, povedzme čosi ako vplyvy SEMPITERNAL DEATHREIGN, ETERNAL SOLSTICE či THANATOS, zahrané s rýchlosťou VADER na „Black To The Blind“, prípadne KATAKLYSM na „Temple Of Knowledge“, a ak veľmi chceme, môžeme aj u TEMPLE hovoriť o brutálnom death metale s plným, priestorovým zvukom Európy 90. rokov a s vokálmi, ktoré nie sú v totálnych chrochtoch a výlevkových extrémoch, ide skôr o zrozumiteľné, rozzúrené revanie v hĺbkach, úderné, agresívne, možno tak trochu ako barbarskejšia verzia ALTAR v časoch „Ego Art“.
Druhé, ale efektívne husle tu hrá vyšší, jedovatý, skôr blackmetalový rev, ktorý veľmi výbušný, zdravo živelný hudobný materiál posúva do ešte väčšej temnoty. Vplyv amerického death metalu možno nájsť v pár pomalších, deštruktívnych pasážach na spôsob AUTOPSY, a vo vyhladzovacích, temných náladách, pripomínajúcich NILE. Tých môže evokovať aj tá časť textov, ktorá sa zaoberá temnými mýtmi dávneho Blízkeho východu, a prepracovanosť celkovo veľmi zdrvujúcej, útočnej hudby. V niektorých miestach sa mi vybavia aj ruskí DEVILISH DISTANCE, ktorí sú ale prinajmenšom na poslednom albume „total VADER worship“ na hranici plagiátorstva, ktorému sa Holanďania úspešne vyhýbajú smerom k hociktorej spomenutej kapele.
K prepracovanej atmofére nahrávky prispievajú aj na vyhrávky a sóla bohaté gitary či efekty z kategórie tých „starých, ale stále dobrých“ – ženský hlas v „Cover Her In Blood“, krákanie havranov v „Among Ravens“ a podobne. Hosťujúcich vokálov, väčšinou mužských, sa zhostili členovia takých skupín ako THE MONOLITH DEATHCULT, HAIL OF BULLETS, THANATOS, IZEGRIM, DEBT OF NATURE a DICTATED a celkovo tento veľmi čerstvo znejúci návrat do doby pred 15 rokmi odporúčam.
Takto dobre sa to zvyklo robiť kedysi. Živý, šťavnatý death metal bez pachute prázdnoty a umelosti. Zase raz tento štýl musia z kaše ťahať „starí chlapi“.
1. Rituals Of Marduk
2. Higher Perfection
3. The Algol Planet
4. Cover Her In Blood
5. Dead Sun Festival
6. Spiritual Development
7. Among Raven
8. Matagatsubi
9. Multiverse (Another Time And Space)
Diskografie
Structures In Chaos (2012)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2012 Vydavatel: Non Serviam Records Stopáž: 37:54
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.
Objev na první poslech srovnatelný s Nory MEER, Dánové ISBJÖRG uchvacují podobně hravým a progresí provoněným poprockem. Ty melodie, klavír a vzletné aranže včetně sebevědomých vokálů mě napoprvé prostě dostaly do kolen. Uvidíme, zda první dojem vydrží.
Rogga Johansson nepolevuje. PAGANIZER jsou jednou z jeho hlavních kapel a samozřejmě doručují švédskou deathmetalovou klasiku. Rychlejší kousky jsou standardem bez překvapení, osvěžení naopak přinášejí ty pomalejší. Nejlepší skladba je ta úplně poslední.
SENTIENT HORROR narukovali k mrtvým do služby a v novém zaměstnání se jim daří náramně. Lásku k (převážně) švédskému death metalu nezapřou, hlavně pak k prvotnímu chrastění v režii ENTOMBED. Živelná OSDM deska s lehkou thrashovou patinou. Šlape to skvěle.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.