Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Po rozpade FAITH NO MORE v roku 1998 sa akoby roztrhlo vrece raz viac, raz menej sólových projektov všestranného speváka Mika Pattona. Jeden z tých najextrémnejších a zároveň najznámejších si zvolil názov podľa postavy superzloducha z francúzskej odpovede na Jamesa Bonda.
Patton v roku 2001 svoju záľubu v starých filmoch zhmotnil v kotúčiku „The Director’s Cut“. V poradí druhý album FANTÔMAS obsahuje svojské parafrázy na notoricky známe melódie z Krstného otca, hororu Omen alebo seriálu Twin Peaks.
Zabudnite na klasické koncertné DVD
Desať rokov po vydaní najlepšieho diela FANTÔMAS a zároveň ich jediného albumu, kde počuť Pattona spievať reálne slová, vychádza DVD dokumentujúce jeho živé prevedenie. Záznam vznikol už na sklonku roku 2008 v San Franciscu a na bubenícku stoličku pre vyťaženosť pôvodného bubeníka Davea Lombarda (SLAYER) usadol Dale Crover (MELVINS).
„The Director’s Cut Live: A New Year’s Revolution“ nie je úplne klasické koncertné DVD. To, čo môže na prvý pohľad zamrzieť, je malé a slabo osvetlené pódium. V strižni sa však so záznamom vyhrali do sýtosti, nedokonalý obrazový záznam otočili vo svoj prospech a prispôsobili ho tomu, čo sa dialo na scéne. Obraz sa krúti, láme, občas vyvolá úsmev, no často priam skľučujúce pocity. Aj keď efekty pripomínajú skôr video zo stužkovej, sú použité účelne.
Vďaka postprodukcii si divák neuvedomuje, že sedí v obývačke a na koncerte jednoducho nie je, čo sa stáva pri väčšine podobných DVD. Celok teda vtiahne a udrží až do konca. Dá sa dokonca povedať, že obraz má oproti účasti na koncerte určitú pridanú hodnotu.
Excentrický frontman, statická kapela
Na menšom pódiu je kapela usadená v jednej línii s Pattonom a Croverom po stranách. Toto usporiadanie sa ukazuje ako veľmi funkčné, očný kontakt je v prípade komplikovanej hudby postavenej na akcentoch a rytmickej presnosti nesmierne dôležitý. Šoumen Patton pohľadom diriguje statických spoluhráčov, spieva, jačí, skáče a využíva množstvo mikrofónov vrátane vyslielačky. Popri tom všetkom zvláda púšťať sample a hrať sa s klávesami a rôznymi krabičkami.
Zvuk je prierazný a plný, vyniknú všetky zvuky známe zo štúdiového albumu, príjemne prekvapia drobné improvizácie, hlavne zo strany bubeníka Crovera. Dojem dokonalého koncertného záznamu trochu pokazia zbytočné prídavky v podobe coverov od T-REX a Ala Greena. Ku ďalšiemu pozeraniu nenabáda ani zbytočné bonusové DVD.
FANTÔMAS je jedna z mála kapiel, ktorá dokáže zvukový chaos usmerniť tým správnym smerom a dokonca ho nechať znieť jednoducho. Napriek tomu je toto DVD určené hlavne užšiemu okruhu poslucháčov, ktorí si Pattonove šialenstvá obľúbili. Kto má zafixované meno Mike Patton výhradne s FAITH NO MORE, bude možno mierne sklamaný.
1. The Godfather
2. Night Of The Hunter (Remix)
3. Cape Fear
4. Experiment In Terror
5. One Step Beyond
6. Rosemary's Baby
7. The Devil Rides Out (Remix)
8. Spider Baby
9. The Omen (Ave Satani)
10. Henry: Portrait Of A Serial Killer
11. Vendetta
12. Investigation Of A Citizen Above Suspicion
13. Twin Peaks: Fire Walk WIth Me
14. Der Golem
15. Charade
16. Intermission (Booo!!)
17. Simply Beautiful (Al Green cover)
18. Chariot Choogle (T. REX cover)
19. + Komentár Neila Hamburgera
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.