OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Taliansko sa v rámci deathmetalovej scény po roku 2000 vypracovalo na jednu z európskych veľmocí. Výpočet tých zaujímavejších či naozaj kvalitných vecí potrebný nie je, tí, ktorí majú vedieť vedia a hľadajú ďalej, a tí, ktorí okolo tohto žánru išli len povrchnejšie, prinajmenšom pojem HOUR OF PENANCE zaznamenať museli. Nie sú tam ani jediní, ani prví, momentálne im ale asi najlepšie „ide karta“, pokiaľ ide o „veľkosť“, a to bez ohľadu na to, že pre mňa ich najlepším albumom asi už zostane nie najnovší „The Vile Concept“.
Death metal však v Taliansku nerozbehli HOP, ani ANTROPOFAGUS, BLASPHEMER, HIDEOUS DIVINITY a podobné spolky, je to tam o dosť starší príbeh, prinajmenšom z 90. rokov – kto neverí, tomu to vysvetlia SADIST, UNDERTAKERS, HORRID, NEFAS, BASTARD SAINTS a ďalší. Medzi nimi rozhodne netreba zabúdať na NATRON z Bari v Apúlii, skôr naopak, nie je to tak dávno, čo za najväčšiu a najvplyvnejšiu taliansku DM záležitosť boli považovaní práve oni. Právom, a to nie len kvôli tomu, že sa dokopy dali pred 20 rokmi. V podstate len fakt, že ich doteraz šesť albumov vychádzalo u viac – menej undergroundových vydavateľstiev, je príčinou toho, že v súčasnosti stoja tak trochu v tieni mladších zoskupení, ktoré takpovediac „vyleteli vyššie“. NATRON zostávajú rešpektu hodným spolkom na poli dosť technicky a zároveň pomerne brutálne a razantne podaného death metalu, o ktorom „masy“ možno zas až toľko nevedia.
„Grindermeister“, ktorý prednedávnom vyšiel u Southern Brigade ako druhý edičný počin tohto vydavateľstva z Bari, ktoré je ešte len „soon online“ a je dosť možné, že ide o dieťa myšlienky niekoho z kapely, v pravom slova zmysle možno za nový album považovať s dosť veľkou rezervou, pretože so siedmimi z ôsmich položiek ste sa mohli stretnúť už pred mnohými rokmi, a tou ôsmou je cover od TERRORIZER. Ide o materiál z éry demonahrávok a hlavne debutového albumu „Hung Drawn & Quartered“.
Či viedol k nahraniu starých vecí s novým zvukovým ošetrením a nejakými tými novými nápadmi nedostatok inšpirácie alebo potreba čo najskôr sa pripomenúť nejakým aktuálnejším dlhohrajúcim materiálom, ťažko povedať, verím ale, že platí to druhé. Je totiž dosť jedno, či sa s NATRON stretnete prvýkrát na tomto CD, alebo poznáte pôvodné verzie „oprášených klasík“, kvalitný a „od podlahy“ zahraný death metal vás môže osloviť a potešiť tak či tak. Že ide o materiál z 90. rokov, to zistiť ani nemusíte. Možno leda tak vďaka zvuku, ktorý je hutný, plný a čitateľný, a hlavne tam hlavne nástroje a nie štúdiové triky, ako to v súčasnosti občas vypáli a niektorí si myslia, že takto to má byť. A to je tak vo všeobecnosti zvuk „Grindermeister“ skôr súčasný než retro, profesionálny, ale nie až tak že to ruší a ide na nervy ako smrad páliacej sa umelej hmoty.
Čo k hudbe – „Grindermeister“ sa to nevolá len tak zo srandy. Iste, NATRON grind core nehrajú a ani ho nikdy nehrali, ale svoj death metal drvia na majstrovskej úrovni. Väčšinou rýchlo, energicky, agresívne, tak zhruba medzi odpálenejšími floridskými bandami typu MONSTROSITY a Európou, dajme tomu VADER a SINISTER. Holanďanov pripomenú aj viacerými pochmúrnymi pomalšími partmi, najviac asi v „The Stake Crawlers“. Celkovo by sa dalo povedať, že Taliani hrajú mix amerického a európskeho, skôr klasického, ale surového death metalu, ktorý podávajú nevtieravo technickým štýlom – počujete, že vedia a že sa postarali o to, aby vyzneli čo do kompozície prepracovane. Na druhej strane nemáte pocit, že by im extra išlo o predvádzanie, naopak nestrácajú zo zreteľa to, o čom death metal má byť. Preto je „Grindermeister“ naozaj nadupanou a svižnou porciou death metalu na pomedzí „klasika/BDM“, so šťavou, ťahom na bránku, sympatickým zvukom, dobrými sólami a kvalitným klasickým deathmetalovým vokálom. Myslím, že zámer pripomenúť sa, hoci starými vecami v novom kabáte, NATRON vyšiel. Body tentokrát nadeľovať nebudem, skladby nové nie sú, sú nahraté s novým zvukom, v aktuálnej zostave a s pochopiteľnými inováciami. Ale je to vydarená nahrávka.
Talianska deathmetalová stálica sa tentokrát prezentuje „len“ starými skladbami v novom prevedení. Aj tak dobre, ale nové by iste potešili ešte viac.
Stefano Pomponio
- basgitara
Max Marzocca
- bicie
Domenico Mele
- gitary
Nicola Bavaro
- vokály
1. Morgue Feast
2. Leechlord
3. Quarantine Of Leprosy
4. Flesh Of A Sick Virgin
5. The Stake Crawlers
6. Undead Awake
7. Elmer The Exhumer
8. Dead Shall Rise (TERRORIZER cover)
Grindermeister (2012)
Rot Among Us (2009)
Livid Corruption (2004)
Necrospective (collector box) (2003)
Bedtime For Mercy (2000)
Unpure (MCD) (2000)
Negative Prevails (1999)
Hung Drawn & Quartered (1997)
A Taste Of Blood (demo) (1997)
Force (demo) (1994)
Vydáno: 2012
Vydavatel: Southern Brigade Records
Stopáž: 33:23
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.