Keď v roku 1998 DEPRESY vychádzalo prvé CD, žiadalo sa povedať „konečne, už sa fakt patrilo!“ Trenčianske kvinteto už nejaký čas bolo a z môjho pohľadu dodnes zostalo česko-slovenskou špičkou na poli melodického a atmosférického death metalu, čo vzhľadom na to, že ja nemám rozdielne kritériá na domácu a svetovú scénu, hovorí dosť. To, že ako CD dovtedy nikto nevydal už predošlý dlhohrajúci materiál „...And There Came The Tears With Christ“ (1995), a podľa možnosti niekde vonku, bolo trestuhodné opomenutie. Vypustiť túto slovenskú odpoveď na to, čo sa dialo na škandinávskej a gréckej scéne do sveta na CD povedzme v roku 1996, možno by veľa vecí vyzeralo inak nielen čo sa týka skupiny samotnej. Život ale nie je o tom, „čo by bolo, keby...“ a DEPRESY zostali domácou legendou a pre svet skôr fajnšmekrovskou záležitosťou.

CD prvotina skupiny, ktorá sa v tunajšom teritóriu zatiaľ nedočkala nasledovníka s natoľko silnými materiálmi, aké boli tie jej z rokov 1995 – 1999, je bez bonusu, ktorým je celé „demo“ (fakt sa mi to ťažko tituluje takto) vlastne „len“ štvorskladbovým EP, na ktorom sú dve nové skladby, jedna prerábka staršej  veci, ktorá vyšla na kompilácii „Death Metal Made In Slovakia ’95“ a cover od HYPOCRISY.

Prvá polovica EP, dve nové kompozície, predstavovali vtedy aktuálnu tvár DEPRESY. Úvodná „Unpure Romanticism- part 1. – The Alchemy Of Eternity“ je voľnejšou deathmetalovou skladbou, ktorá je na takmer siedmich minútach skôr kompozične košatou hudobnou miniatúrou, hudobným dielom z viacerých voľne spojených častí. Stavia na harmóniách, atmosfére a už v prvých momentoch rozohrá širokú škálu melodických a harmonických nálad s pečaťou originálneho rukopisu gitaristu Romana Špatného, ktorého dopĺňajú precízne a kvalitné výkony ostatných hudobníkov. A poznávacím znakom DEPRESY tých čias bol samozrejme vokál Drahoša „Dragana“ Gabriša, ktorého ťažký, mohutný, šťavnatý a dobre frázujúci growl patrí na melodicko/deathmetalovej scéne dodnes k špičke a nemyslím si, že ho tu u nás (čs. teritórium mám na mysli) niekto prekonal. Sekundujúci sprievodný, zľahka blackmetalový škrek je tiež niečím viac než len typizovanou „druhou“ vokálnou polohou, ktorá vtedy na Slovensku patrila tak trochu do povinnej výbavy.

Dvojka „Unpure Romanticism - part 2. – Drama“ je po intre o 0:39 odpálená jednou z najgeniálnejších gitarových melódií, aké som v rámci žánru počul, dodnes ide o moju najobľúbenejšiu vec od DEPRESY, pri všetkých hráčskych a skladateľských kvalitách sa v budúcnosti k jej dokonalosti priblížili len niekoľkokrát.

Trojka „Try Not To Breathe“ je hudobne skôr v duchu predošlej nahrávky, v porovnaní s prvými dvoma ide o priamočiarejšiu a nárezovejšiu vec, v každom prípade by z bohatstva v nej obsiahnutých melódií iná banda vyžila hneď v niekoľkých skladbách.

Záverečná „An Elder Spirit’s Reincarnation“ je prepracovanou (vrátane textu) coververziou skladby z albumu „The Fourth Dimension“ od švédskej deathmetalovej legendy. Coververziou, ktorú osobne považujem za lepšiu od originálu, a to ma stará tvorba HYPOCRISY nikdy baviť neprestala.

CD vydané v spolupráci Shindy Productions a Immortal Souls Productions, ktoré mám ja, obsahuje aj osem bonusov. Aspoň takto sa na zodpovedajúci nosič dostala nahrávka „...And There Came The Tears With Christ“. Pokiaľ ide o zvuk, tak ten v rámci vtedajších zvukových možností Exponentu obstojí aj dnes (v roku 1995 aj v roku 1998 tie nahrávky slovenskému uchu zneli +/- dokonale), čo sa o viacerých iných materiáloch z Leopoldova povedať nedá.

DEPRESY týmto CD dosiahli vrcholnú formu, ktorá im vydržala aj na prvom dlhohrajúcom CD „Sighting“ (1999), kde je napríklad úvod „Lunar Spell“ niečím, kvôli čomu aj SUMMONING môžu mlátiť hlavou o stenu „prečo sme to nevymysleli my...“ Potom došlo k zmene na poste vokalistu, masívnemu zapojeniu kláves a začala sa písať nová kapitola, v ktorej sú DEPRESY iste ešte lepší hudobníci, než boli pred 15 rokmi, aj zvukové možnosti sú už kdesi inde, len v tom ich súčasnom atmosférickom death/black metale nenachádzam tú auru, ktorú som tam cítil kedysi.