OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Sme najlenivejšia kapela na Slovensku“, takto sa v jednom rozhovore vyjadril líder zoskupenia CONTEMPT o vlastnej kapele, i keď nie celkom vážne. Ak ide o propagáciu kapely v jej demáčovom období, tak s Ľubom Lokšom môžem aj súhlasiť. CONTEMPT sa úspešne snažili v skúšobni aj na koncertoch, svoju snahu však „podkopávali“ veľmi slabou aktivitou pri vlastnej propagácii. Šírenie svojho štvrtého dema - alebo ak nebudeme počítať debut „Coroner“, ktorý nahrali ešte pod názvom DESECRATOR v roku 1990, tak dema tretieho - doslova odflákli.
Niečo napovie aj fakt, že ani v dobe vzniku „Paradise Garden?“ nevlastnili CONTEMPT kvalitnejší nosič s touto svojou nahrávkou, ako je MC kazeta. Kópie, ktoré následne z tejto kazety vznikali, nemali už samozrejme takú kvalitu, akú by si táto inak po hudobnej stránke naozaj skvelá nahrávka zaslúžila, a samozrejme, že dnes už nikde nezoženiete nahrávku v pôvodnej zvukovej kvalite (aj keď ani tá pôvodna „svetové“ parametre nespĺňala). Inak „Paradise Garden?“ bola výborne zvládnutá odpoveď na vtedajšie svetové ikony technického death metalu. Trúfam si dokonca povedať, že táto odpoveď by mala vysoký, konkurencieschopný potenciál nebyť vyššie spomenutých okolností...
Ale poďme radšej od špekulácií k realite. Kratučké intro evokujúce exotickú atmosféru štartuje dvadsaťminutovú smršť výborných inštrumentálnych i aranžérskych výkonov, ktoré sú vtesnané do škatuľky v tom čase určovanej takými menami ako ATHEIST, CYNIC, DEATH, MORGOTH, atď. Skladby „Your Drug“ a „Lost People“ majú asi najhitovejší potenciál a druhá menovaná sa stala aj koncertnou povinnosťou kapely, pričom sa dočkala aj brutálnejšej podoby v súlade s neskoršou tvorbou CONTEMPT. V oboch sa striedajú sekané gitarové kilá v doprovode pestrých bicích a bublavej basgitary. Vokál je aj napriek deathmetalovému chrapotu prekvapivo zrozumiteľný a do muziky perfektne zasadený.
Nasledujúca inštrumentálka „Paradise Garden?“, kombinujúca jednoduchú nebustrovanú gitarovú melódiu so zvukmi prírody, sa pomaly preklopí do ďalšej výlučne inštrumentálnej skladby s názvom „Der rauch“. Táto sa začína rovnakým gitarovým motívom, aby sa následne po hlave vrhla za tvrdými bustrovanými gitarami, pričom v nej nechali CONTEMPT vyniknúť kontrastom gitarové melódie vs. kilá, harmónie vs. disharmónie a pomalé rytmy vs. tie rýchlejšie. Samozrejme nemôžu chýbať ani klasické sóla, ktoré do muziky skvelo zapadajú.
Záver nahrávky tvoria spievaná „Who Is Happier“ a inštrumentálka „Nostalgic Cry“. „Who Is Happier“ je mierne rýchlejší contemptovský etalón, ktorý obsahuje všetko, čo som na tejto kapele mal rád. Jeden a pol minútová „Nostalgic Cry“ je definitívnou bodkou za celou nahrávkou, bodkou, ktorá svojou rozcítenou náladou a priam živočíšnou naliehavosťou vplýva na poslucháča, aby si „Paradise Garden?“ znova pustil.
Po vydaní „Paradise Garden?“ sa CONTEMPT pomaly, ale isto posúvali do tvrdších a brutálnejších polôh, ktoré si nebolo možné nevšimnúť už na nasledujúcom a zároveň poslednom deme „Eyes“ (1998), no naplno sa prejavili až na albumoch vydaných po roku 2000 u poľských Empire records. Musím sa priznať, že po hudobnej stránke mi viac pasovala ich demáčova tvorba a práve z tohto dôvodu považujem „Paradise Garden?“ za vrchol ich tvorby, pričom ale nechcem tvrdiť, že ich neskoršia tvorba je zlá a nezaujímavá (čo isto rád potvrdí kolega Martin Lukáč v druhom pohľade), len skrátka nejde o moju šálku kávy.
Technický death metal s výbornými inštrumentálnymi, aranžérskymi a skladateľskými výkonmi, za ktorými o triedu-dve žiaľ zaostáva zvuk. CONTEMPT mohli byť dnes oveľa ďalej, ak by už začiatkom deväťdesiatych rokov viac zapracovali na vlastnej propagácii... Toto demo považujem za vlajkovú loď ich diskografie a jednu z najzaujímavejších nahrávok slovenskej metalovej scény.
Ľubo Lokša
- gitara, spev
Robo Kuzma
- bicie
Ivo Haverla
- gitara
Marcel „Bajuz“ Gáll
- basgitara
1. Intro
2. Your Drug
3. Lost People
4. Paradise Garden?
5. Der Rausch
6. Who Is Happier
7. Nostalgic Cry
XX (2010)
Blasphemy (2009)
When Angels Begin To Cry (2003)
The Secret Around Us (2002)
Eyes (demo) (1997)
Paradise Garden? (demo) (1995)
Fanaticism (demo) (1993)
Cruel Mercy (demo) (1993)
Coroner (demo) (1990)
Vydáno: 1995
Vydavatel: samovydanie
Stopáž: 21:59
Produkce: CONTEMPT Studio: Masmédia
S dvadsiatimi dvoma rokmi existencie sú CONTEMPT najstaršou fungujúcou košickou deathmetalovou skupinou a v rámci slovenského extrémneho metalu ako takého majú pred nimi náskok len DEMENTOR. Tí však na rozdiel od CONTEMPT už nejaký ten čas v zostave nemajú nikoho z „otcov zakladateľov“. Košičania majú dvoch, gitaristu a speváka Ľuba Lokšu a bubeníka Roba Kuzmu. Títo dvaja boli aj polovicou zostavy z druhého oficiálneho dema „Paradise Garden“ z roku 1997.
Tí, ktorí poznáte CONTEMPT len z ich aktuálneho CD obdobia (po roku 2000) a ako skupinu hrajúcu prvoligový, veľmi rýchly rúhačský brutálny death metal, štýlovo povedzme okolo NILE, HATE ETERNAL a podobne, budete ich demo érou prekvapení. Aj v tých časoch hrali death metal, lenže výrazne iný. Vynikajúcim dokumentom o tejto dobe je práve táto nahrávka. Sedem skladieb, z ktorých prvá je mierne „ezoterické“ intro a posledná, „Nostalgic Cry“, je inštrumentálna záležitosť, prináša svojský, často skôr disharmonický technický death metal, pracujúci hlavne so strednými, sekanými tempami a nervnými náladami, kombinovanými s rezkejšími, údernými rýchlymi pasážami a melancholickými vyhrávkami. Vokál je skôr stredne hlboký, tak trochu „brechaný“ a zrozumiteľný a celkovo sa tu CONTEMPT prezentujú ako nadaní hudobníci i skladatelia. Zvlášť na domácej pôde už v tomto období skupina bola uznávanou záležitosťou, na ktorú ľudia chodili aj kvôli hitu „Lost People“. Ak by som mal nájsť nejaké vtedajšie „veľké“ kapely, k tvorbe ktorých by hudbu Košičanov bolo možné prirovnať, tak hlavne ATHEIST a v niektorých momentoch aj ATROCITY. „Paradise Garden?“ je zdatná odpoveď na výzvy svetovej scény, škoda len dvoch vecí – toho, že CONTEMPT sa v tejto dobe nedokázali prepracovať na takú pozíciu, aká by im na domácej (= česko-slovenskej) scéne právom patrila, a zvuku nahrávky, ktorý na viac ako demo nestačí.
a eyes je podla mna este lepsia aj ked tam to dost komplikuje sabre end
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.