OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
K vydávaniu CD u zahraničných vydavateľstiev to dotiahla nejedna slovenská extrémne metalová kapela, takisto sa viacerým spolkom podarili nie len nárazové akcie v zahraničí, ale aj nejaké tie regulárne európske šnúry. Jedným z najžiarivejších príkladov, že pri obetovaní času, peňazí a tvrdej práci to ide, bárs aj na často skôr undergroundovej úrovni, sú pôvodne púchovskí, dnes prevažne do Ružomberka lokalizovaní (dlhý a zložitý príbeh, vynechám ho) DEMENTOR. Okrem toho sa ich ujalo aj naozaj veľké vydavateľstvo - francúzske Osmose Productions, u ktorého im začiatkom tretieho tisícročia vyšli dve CD.
Priekopníci death metalu na Slovensku svoje začiatky datujú už do roku 1988, kedy sa dali dokopy ako trio, produkujúce archaický death/thrash metal. Prvé demo s názvom „Zánik kresťanstva“, nahrané už ako kvarteto a naspievané bubeníkom, uzrelo svetlo sveta v roku 1992 a môžete na ňom počuť podzemne znejúci povedzme death metal česko-slovenského typu – thrash metalom ovplyvnený rachot, aký v prechode medzi demami a prvým albumom hrali napr. KRABATHOR. Skladby tu niekedy majú aj vyše šesť minút (a to je ešte normál v porovnaní s morom, ktorý v tej dobe zasiahol nejednu slovenskú thrashmetalovku – 12- a viacminútové „epopeje“ vznikali ako na bežiacom páse). Druhé demo, už s výrazne lepším zvukom a nadaným novým frontmanom Jarom Kyselicom, nazvané „Chorobná nákaza“, vyšlo v roku 1993. Ide o pochopiteľne vyspelejší, aj zvukovo lepší death metal, čerpajúci z klasiky po oboch stranách oceánu. Spev je aj tu v slovenčine a Jarove growly sú pomerne zrozumiteľné, čo bola celkom odvaha, keďže za naivno-priamočiare texty by im „ó vždy tak strašne prenasledovaná“ cirkev mohla skúsiť slušne natrhnúť sako.
V roku 1994 sa DEMENTOR do dejín slovenskej deathmetalovej scény zapísali prvým dlhohrajúcim albumom, vydaným len ako MC - „The Church Dies“. (Iste ste si všimli, že skupina už od začiatku textovo s elánom páli hlavne do jedného konkrétneho terča.) Pokrok je tu po každej stránke obrovský. V prvom rade po zvukovej stránke – toto v roku 1994 čakal asi málokto, a nahrávka sa dobre počúva aj dnes. Testu časom odolala výrazne lepšie než napríklad albumy APOPLEXY alebo DEHYDRATED, tiež nahraté v Exponente, a dokonca až nejaký čas po tomto.
Profesionálne zvládnuté znenie dáva vyniknúť jednému z najkvalitnejších deathmetalových materiálov, aké v tom čase na česko-slovenskom teritóriu vznikli. Ide o hutný, ťažký death metal s mnohými náklepmi. Je zároveň tempovo variabilný, skladateľsky pestrý a chytľavý. Konkrétnejšie prirovnanie k niekomu „svetovému“ a „veľkému“ mi nenapadá, DEMENTOR v tomto období sú viac-menej syntézou vplyvov americkej scény – napríklad CANNIBAL CORPSE alebo BRUTALITY – a Európy, napríklad NAPALM DEATH na albumoch „Harmony Corruption“ a „Utopia Banished“, prípadne SINISTER. Aj Jarov kvalitný, hlboký growl sa pohybuje zhruba v mantineloch Barney Greenway – Mike van Maastright. Hudobne teda death metal, poškuľujúci po škatuľke „brutal“, ale stále aj s miernym vplyvom thrash metalu, zvlášť v tých „tanečnejších“ pasážach. V dobovom kontexte veľmi dobrá deathmetalová nahrávka s nápaditými gitarami, mnohými sólami, často vyslovene melodickými, a vyšperkovaná zvonivou basgitarou.
Robo Jančík (basgitara) sa tu naozaj odviazal, najviac asi v skladbe „Robbed After Death“, ktorá je pomerne výrazným vybočením z death metalu. Nie len vďaka jeho slapovaným partom vyznieva dosť v duchu v tom čase moderného groove metalu. Tomu je prispôsobený aj vokál – zmena farby a takmer hardcorové frázovanie. Podobných „vybočujúcich“ pasáží je na „The Church Dies“ viac, a ukazujú, že práve v dobe, kedy vo svete nastal odliv deathmetalových skupín, nasadajúcich na nové trendy, sa DEMENTOR darilo zaradiť aktuálne „módne“ prvky bez toho, aby sa spreneverili štýlu. Vlastne možno povedať, že pri všetkej surovosti ide o najmenej konzervatívnu nahrávku skupiny, ktorá v neskoršom období vo veľkej miere uctievala MORBID ANGEL. Pre istotu spomeniem, že tento album, posledný, na ktorom je frontmanom Jaro (potom AFFRONT, GOD DEFAMER), je prvým, ktorý je naspievaný v angličtine. Práve toto bol prvý výraznejší prelom kapely, ktorá dnes patrí medzi domáce legendy extrémneho metalu a jej aktuálna inkarnácia má s tou pôvodnou spoločný snáď len názov.
Možno najoriginálnejšie vyznievajúce dielo slovenskej deathmetalovej legendy, zvuk je na súdobé pomery výborný.
Robo Janičík
- basgitara
Roman Lukáč
- gitara
René Blahušiak
- gitara
Roman Thorn
- bicie
Jaro Kyselica
- vokály
1. Mortal Melody
2. The Law Of Karma
3. The Church Dies
4. Robbed After Death
5. Rotting God
6. Darkness
7. Revived For Condemnation
8. Discoveries Of Catastrophe
God Defamer (2004)
Enslave The Weak (2001)
The Art Of Blasphemy (1999)
Kill The Thoughts On Christ (1997)
The Church Dies (demo) (1994)
Morbid Infection (demo) (1993)
Extinction Of Christianity (demo) (1992)
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.